Dominika spolu s kamoškou založili projekt Šumné: Aby oblečenie nestálo zabudnuté v skrini, ale mohlo zažiť ešte veľa príbehov

Hoci bola Dominika podľa vlastných slov od malička nákupnou maniačkou, ktorá  považovala 5 eurové tričká za “základné ľudské právo”, (smiech) neskôr sa dostala ku knižkám o minimalizme, bezodpadovom živote či dokumentárnym filmom o dopadoch fast fashion a začala sa viac nad sebou zamýšľať. To ju doviedlo aj k projektu Šumné, o ktorom a nielen o ňom, nám porozprávala. 

Pracuješ v neziskovej organizácii Nadácia Pontis. Aký je jej cieľ a aká je náplň tvojej práce?

V Nadácii Pontis sa snažíme prispievať k zmene Slovenska na dobrú krajinu, miesto pre slobodných a zodpovedných ľudí, ktorí zlepšujú svoj život a svoje okolie. Venujeme sa najmä témam inklúzie, vzdelávania, zodpovednému podnikaniu a sociálnym inováciám. Ja vediem tím inklúzie, kde spravujeme nadačné fondy a filantropické programy na podporu ľudí so sociálnym a zdravotným znevýhodnením. 

V súkromí sa venuješ cirkulárnej ekonomike. Pre mnohých je toto neznámy pojem... Čo si máme pod tým predstaviť? 

Pre lepšie pochopenie začnem tým, ako to vyzerá v súčasnosti. Dnes ešte v drvivej väčšine fungujeme na princípoch lineárnej ekonomiky. To znamená, že niečo krvopotne vyťažíme, niečo z toho drahými technológiami a množstvom práce vyrobíme, následne to niečo rýchlo použijeme/spotrebujeme a potom to vyhodíme. Keďže sa na produkty v celom jeho životnom cykle od dizajnu, výroby až po spotrebu využije veľmi veľa vzácnych prírodných i ľudských zdrojov a energií, je škoda, že výrobky potom len tak vyhodíme. Často je odpad, ktorý vyprodukujeme toxický a je veľkou záťažou pre naše životné prostredie. V tom lepšom prípade výrobok zrecyklujeme, ale to stále nestačí. Recyklácia je energeticky náročný proces a nie vždy je možné produkt skutočne recyklovať.  Niekedy ide skôr o tzv. downcykláciu - to znamená, že rovnaký výrobok už vyrobiť nedokážeme, lebo materiál recykláciou stráca pôvodné vlastnosti (napr. plast). Príklad (ne)fungovania lineárnej ekonomiky: kúpime si nový telefón, používame ho 1 - 2 roky a potom ho vyhodíme a kúpime si nový telefón. Alebo si kúpime nové šaty, nosíme ich jednu sezónu, vyhodíme ich a kúpime si ďalšie nové šaty. A tak ďalej... Existuje však model, v ktorom takémuto plytvaniu zdrojov a neekologickému správaniu nedochádza. Je to model tzv. cirkulárnej (obehovej) ekonomiky, kedy už pri vytváraní dizajnu produktu máme na zreteli celý jeho "životný" cyklus tak, aby  bol čo najviac bezodpadový, čo najdlhší a uzavretý. To znamená, že pri výrobe produktov spotrebovávame menej primárnych zdrojov, menej energií a využívame trvalo-udržateľné a obnoviteľné zdroje a materiály. Jednotlivé komponenty výrobku tvoríme tak, aby boli znova použiteľné, opraviteľné, upraviteľné, v nevyhnutnom prípade recyklovateľné alebo biologicky rozložiteľné.

Mohlo by vás zaujímať: Život bez odpadu v réžii Ekoistiek: V skutočnosti toľko vecí nepotrebujeme, aby sme sa cítili slobodní, kde začať?

Nie je v ľudských silách byť vo všetkom 100%, ale snaha sa ráta 

Dominika sa pokúša aj o bezodpadový spôsob života, no ako priznáva na sto percent to u nej nejde. Skôr používa výraz “less waste” teda “menej odpadu”. V tomto duchu sa snaží fungovať a raz sa jej darí viac, raz menej: „Často sa môže ľuďom zdať tá nula v slove zero waste skôr demotivujúca a tak sa prestanú snažiť úplne aspoň troška redukovať svoj odpad. Tiež nie všetko bezobalové je vždy lepšie ako alternatíva v obale, napr. hovädzia klobása bez obalu vs. tofu v obale a pod. ... A asi najviac odporúčam, že každý nech si nájde svoju cestu postupného zelenšieho života... Každá malá zmena k lepšiemu sa ráta - ideálna je kombinácia, ale myslím, že nie je v ľudských silách byť vo všetkom 100 %-tný, ale každá snaha sa ráta.“

Keby teraz prestaneme vyrábať oblečenie, máme čo nosiť ďalších 10 rokov 

K udržateľnému životnému štýlu bezpochyby patrí aj slow fashion, ktorý je podľa Dominiky veľmi komplexným pojmom. Snaží sa pozerať na všetky aspekty dopadu módneho priemyslu - etické, sociálne aj environmentálne. „Snaží sa poukázať na neudržateľnosť súčasného spôsobu produkcie oblečenia, ktorý sa nazýva fast fashion - to znamená, že oblečenie sa vyrába veľmi rýchlo, veľmi lacno, veľmi nekvalitne, neeticky a netransparentne s obrovskými dopadmi na životné prostredie a zdravie ľudí. Podľa zakladateľky Fashion Revolution Slovakia Martiny Marekovej Kuipers je na svete vyrobeného toľko oblečenia, že keby aj dnes prestaneme oblečenie vyrábať, máme čo nosiť ďalších 10 rokov.“

Súčasná móda prináša nové, alternatívne materiály, z ktorých sa dá vyrobiť oblečenie... Máš medzinimi aj svojich favoritov? 

Och, mám! Odkedy som sa vďaka našej kolegyke Betke dozvedela, že materiál sa dá “vychovať” resp. ”vypestovať”, ako napr. falošná koža z bakteriálnej celulózy množiacej sa v sladenom čaji, tak som toho veľkým fanúšikom a neviem sa dočkať, kedy budú takéto biomateriály bežnou súčasťou našich šatníkov. Ale chvíľku si ešte počkáme. Viac si môžete o tejto téme prečítať na našom poslednom blogu:https://www.sumne.sk/l/vedeli-ste-ze-material-sa-bude-dat-pestovat/. 

60% z nás nakupuje len, keď niečo potrebuje, no stále aj tak plytváme 

Dominika nám porozprávala aj o prieskume z minulého roka v rámci Týždňa módnej revolúcie, ktorý upozorňuje na negatívny dopad módneho priemyslu na správanie sa v obliekaní a starostlivosť o oblečenie na životné prostredie. „Z odpovedí sme zistili, že takmer 60 % z nás nakupuje, len keď niečo potrebuje. To je veľmi správne a tešíme sa z tohto super čísla. Samozrejme, môže sa stať, že aj potreba nákupu je subjektívna a v skutočnosti nič nové nepotrebujeme. Máme len taký pocit, lebo sme si už nič nové dlho nekúpili. Pozitívnou správou bolo, že takmer 1/3 z opýtaných nakupuje oblečenie z druhej ruky. Horšie už bolo, že len 1/5 ľudí vynosí naozaj takmer všetko, čo si kúpi. Plytváme tak nielen prírodnými zdrojmi, ktoré sa použili na výrobu oblečenia, ale aj svojimi ťažko zarobenými peniazmi.“

Prvou zásadou udržateľného šatníka je nosiť, čo v ňom máme

Preto by malo byť nielen pre nás ženy prioritou aj to, ako a z čoho si vyskladáme svoj šatník, aby slúžil pre potešenie, ale aj pre lepšie životné prostredie. Podľa Dominiky prvou a základnou zásadou udržateľného šatníka je nosiť to, čo doma máme. Prečo? Lebo práve na to sme minuli svoj drahocenný čas aj naše peniaze. Chápe aj potrebu ženy, že chceme z času na čas zažiariť v niečom štýlovom a výnimočnom. V takomto prípade odporúča skôr danú vec si požičať alebo prenajať. „Ak sa rozhodneme pre kúpu nového oblečenia, na Slovensku je mnoho dizajnérov a značiek, ktorí produkujú svoje krásne módne kúsky lokálne, etickejšie a udržateľnejšie, pričom zamestnávajú ľudí v našich regiónoch. Nákupom ich odevov preto podporujete nielen myšlienku pomalej módy, ale aj tých, ktorí ju vytvárajú,“ objasňuje. 

Nie všetko vegan je eko, nie všetko drahé je kvalitné

Ak sa stane, že si potrebujeme svoj šatník predsa len doplniť, najudržateľnejším riešením je podľa Dominiky staviť na kvalitný materiál. Ako ho rozpoznať? „Najlepšou radou pri kúpe nového oblečenia je vybrať si lokálneho dizajnéra alebo dizajnérku, kde je možnosť dozvedieť sa čo najviac informácií o výrobe odevu. Pri oblečení je najideálnejšie všímať si to, ako je strihaný, či sú kvalitne ukončené švy, hrúbku látky, kvalitu zipsu, gombíkov, kvalitu nití a podobne. Dôležité je nenechať sa pomýliť greenwashingom, nie všetko vegan je eko, nie všetko drahé je naozaj kvalitné, nie všetko prírodné je automaticky udržateľné.“

Čítajte tiež: Dve mamy založili značku s detským oblečením: Potrpia si na ručnú prácu a udržateľný prístup, ktorý bude čoraz viac rásť

Bola to vášeň pre slow fashion, ktorá ťa priviedla k nápadu na projekt Šumné? 

Veľmi nás s kamarátkou Evkou trápilo, čo sa deje v textilnom priemysle. Akými nekvalitnými a lacnými vecami sme zahltení. Snažili sme sa obliekať zodpovedne a udržateľne, ale stále to nebolo "ono". Keď sme potrebovali niečo nové, nie vždy sme to našli na swapoch či v sekáčoch. Vtedy sme začali viac pokukovať po slovenských dizajnéroch, ktorí sa svojím prístupom k výrobe hlásia k slow fashion. Keďže ide pochopiteľne o drahšie výrobky, nie vždy sme si ich mohli dovoliť. Potom sme v zahraničí narazili na model prenájmu oblečenia a prišlo nám to ako niečo prelomové, niečo, čo by vyriešilo aj náš šatníkový problém. Tak sme čakali, kedy to príde na Slovensko a budeme si môcť konečne niečo prenajať. Po čase som povedala o modele prenájmu bratovi, ten sa na mňa len zahľadel a povedal: "A prečo čakáte? Prečo to nezačnete robiť vy?". A stalo sa, Šumné - teda nielen pekné, ale umné obliekanie bolo na svete.

Ako funguje Šumné? 

Našou misiou je prispievať k pozitívnej zmene v módnom priemysle, podporovať lokálnych dizajnérov a udržateľné obliekanie prostredníctvom cirkulárnej ekonomiky. Znamená to, že oblečenie po použití neskončí na skládke odpadu, v spaľovni či zabudnuté v skrini, ale zostáva v "obehu". Šumné ponúka prenájom výrobkov lokálnych módnych značiek, ktoré vyrábajú oblečenie v duchu slow fashion, na rôzne časové obdobie. Keď sa vám kúsok zunuje, jednoducho ho vrátite a my vám pošleme ďalší zaujímavý model podľa výberu. Pôvodný kúsok riadne vyčistíme, ošetríme a poputuje k ďalšej zákazníčke. 

Čo s kúskom oblečenia, ktorý svojho majiteľa z rôznych dôvodov už omrzel?

Často sme dostávali otázku, či nezbierame nosené oblečenie a nevieme ho nejako využiť, keďže mnohí ľudia vlastnia kúsky, ktoré sú krásne a v dobrom stave, ale už ich z rôznych dôvodov nenosia a je im ich ľúto vyhodiť či len tak darovať. Tak sme sa rozhodli, že založíme prvú Knižnicu oblečenia na Slovensku a začneme takéto kúsky od ľudí prijímať a budeme ich prenajímať za náklady s tým spojené, aby každý už raz vyrobený a zakúpený kúsok oblečenia mohol byť využitý v plnej miere, aj keď už svojho pôvodného majiteľa omrzel. Momentálne je prevádzka Knižnice oblečenia v testovacej prevádzke s prvými šumnými zákazníčkami. 

A čo sa stane s oblečením, ktoré sa nedá dať na prenájom? 

Darované oblečenie, ktoré nevieme poskytnúť na prenájom, putuje do centier pomoci,  secondhandov, prípadne na upcykláciu, kde ho prešijeme alebo inak upravíme na nový model, ktorý znova pošleme do "obehu" a týmto darovanému oblečeniu predĺžime jeho životnosť. A tak ďalej, dokolečka dokola :) Keď sa odev časom stane nenositeľným alebo sa nenávratne poškodí, poputuje na recykláciu alebo ho posunieme do firiem, ktoré z textilného odpadu vyrábajú izolácie pre budovy či iné produkty.

Dominika tiež dodala, že všetko, čo sa v rámci prenájmu oblečenia získa, sa vracia naspäť do Šumné, aby ho mohli zveľaďovať a rozvíjať. Má na mysli najmä Knižnicu oblečenia - zbierky šiat, triedenie, čistenie, úpravu oblečenia, fotenie, správu webovej stránky a milión ďalších úkonov s tým spojeným. Zároveň sa snažia šíriť osvetu o udržateľnej móde, či už diskusie, prednášky, blogy, Obežník pomalej módy, meranie Módnej stopy a podobne. 

Secondhandy sú nenahraditeľnou alternatívou udržateľnejšieho nakupovania 

Dominika si myslí, že secondhandy sú super a sú veľmi dôležitou a nenahraditeľnou alternatívou udržateľnejšieho nakupovania. Hoci na druhej strane, nie sú riešením problémov s nekvalitne a neeticky vyrobeným oblečením. No upozorňuje, že aj pri nich si treba dať pozor a nenechať sa zlákať nízkou cenou, napr. nakúpiť 10 ks oblečenia, ktoré aj ani nevynosíme, ako sa to stávalo aj jej: „V secondhandoch sa napr. predá vraj len 10% oblečenia a podobne je to s oblečením, ktoré venujeme na charitu. Šanca, že sa naozaj vynosí, je nízka o čom svedčia sklady charitatívnych centier preplnené oblečením.“ 

Čomu sa venuješ, ak práve neriešiš ako dostať oblečenie znova „do obehu“?

Snažím sa byť čo najviac v prírode a aktívne oddychovať, teda nezblázniť sa zo súčasnej epidemiologickej a politickej situácie :) Mojím balzamom na dušu sú najmä prechádzky v prírode s mojím štvornohým útulkáčom Benjim, joga, aj keď teraz pomenej, knihy, zaujímavé dokumenty a sem-tam si zahrám na klavíri.

Neprehliadnite: Mirka z Biela Clothing vďaka svojej vášni zmenila prácu: Jej móda sa šije na Slovensku, látku však musela zháňať inde

Máš nejaké ďalšie nápady, projekty, sny, ktoré by si chcela ešte uskutočniť? 

Momentálne sa naplno venujem Šumné (teda ako mi to môj voľný čas dovoľuje). Síce už nejaký ten piatok fungujeme, ale ešte sme len na začiatku našej cesty a vízia Šumné je oveľa väčšia a odvážnejšia. Ale ako sa hovorí, niekde treba začať :). 

Ďakujeme za rozhovor a držíme palce pri uskutočňovaní vízie projektu Šumné.