Najčastejší prehrešok pri jedení, ktorý robí každý z nás: To, čo sa deje vo vnútri nášho tela vás prekvapí
Väčšina ľudí si myslí, že za ich neustály hlad a maškrtenie môže roztiahnutý žalúdok. Omyl. Všetko je v mozgu a naša chuť na jedlo je úzko spätá práve so psychikou a emóciami!
Naše emócie a zážitky priamo ovplyvňujú chuť do jedla: Všetko je ukryté v našom mozgu
Žijeme vo svete, v ktorom veľa z nás nemá núdzu o to, čo vziať do úst. Už dávno neplatí, že jeme len preto, aby sme prežili. Jedlo má v našom rebríčku silné zastúpenie a praktizujeme skôr psychgénne jedenie.
Psychogénne jedenie je v úzkom prepojení s našimi emóciami
Ide o spôsob jedenia v súvislosti so zmenami našej nálady. Ak nás prepadne depresia, zlá nálada alebo pocit frustrácie, automaticky siahame po jedle a to aj vtedy, keď naše telo nepociťuje hlad. Vyhľadávame totiž pocit uspokojenia a naše aktuálne emócie pátrajä po starších spomienkach, počas ktorých nám bolo najlepšie. V tej chvíli dokáže príjem potravy zmazať väčšinu našich negatívnych pocitov a uvoľníme sa. Mimochodom, na tomto princípe je postavený aj problém obezity. Ak človek nemá pocit lásky či pozornosti a nemá žiadnu činnosť, na ktorú by mohol sústrediť svoj mozog, siaha po jedle a prejedá sa.
Žalúdok je v tom „nevinne“, za všetko môže mozog (teda vy)
V útrobách mozgu sa nachádza centrum sýtosti, ktoré ovplyvňujú dve skupiny látok – signály sýtosti a signály hladu.
Signály sýtosti potláčajú chuť do jedla, stimulujú náš metabolizmus a zvyšujú hladinu inzulínu, aby energia v krvi smerovala do svalov (nie do telových buniek). Naše telo tým pádom neukladá kalórie do zásob, ale spaľuje ich.
Signály hladu vyvolávajú zase hlad, ktorý nás má presvedčiť, že potrebujeme opäť niečo jesť. Tieto signály spomaľujú metabolizmus. Mozog má signál, že hladujeme bez toho, aby mal informáciu o tom, ako veľa tuku ešte máme, takže telo dostane automaticky príkaz, aby šetrilo energiou a priberáme.
V preklade to znamená, že aj keď nám škŕka v žalúdku, nemusíme byť v skutočnosti hladní. Náš hlad sa odráža hlavne v nastavení našej mysle. Za všetko teda môžu emócie, ktoré zažívame. Keď sme v psychickej rovnováhe, nepotrebujeme sa prejedať a zajedať akýkoľvek stres či žiaľ. Rovnako to je, aj keď sa nudíme. Sami dobre poznáte, že akonáhle preleňošíte celý deň doma, vaše kroky oveľa častejšie smerujú k chladničke. Nechajte voľne pracovať svoje emócie, zabudnite na diéty, čím sa vám vráti hormonálna rovnováha a obnoví sa stabilita voči jedlu. Prestanete sústavne rozmýšľať o jedle a prejedať sa.
