Presunúť na hlavný obsah

Keď si vlezieme do vlasov, je už jedno, akej farby sú

Móda a krása

V detektívke zastrelia omylom ženu len preto, že si nečakane nasadí svetlú parochňu a vrah si ju pomýli s niekým iným...

Vlasy teda zohrávajú dôležitú úlohu vizuálneho znaku. Možno majú aj hlbší význam pri charakteristike ľudí, dnes sa však už na to nedá spoľahnúť. Vlasy sa ľahko prefarbia. Niektorí ľudia sú však zase celý život verní jednej farbe... 


Ako sedemnásťročná prišla z Banskej Štiavnice do Bratislavy budúca herečka Milka Vášáryová a o niekoľko rokov neskôr aj jej sestra Magda. Obe boli talentované a pekné, Milka tmavovlasá, Magda plavá, s dlhým vrkočom. Sestry  mali niečo spoločné, čo sa možno v tvári viac prejavuje teraz, ale vlasy ich stále odlišujú. Jedna zostala po celý život tmavovláska a druhá svetlovláska. A po celý život majú krásny sesterský vzťah. 

Helena a Marta
Inak je to v prípade dvojice, ktorá sa tiež objavila v šesťdesiatych rokoch a bola typickým príkladom kontrastu tmavovlásky a blondínky. Marta Kubišová a Helena Vondráčková. Pôsobili tiež ako sestry, boli dokonale zohraté a čímsi sa podobali. Asi oblečením, obe mali minisukne a dievčensky štíhle nohy.

Keď sa objavili na prvom ročníku Bratislavskej lýry (1966) vzbudili pozornosť aj svojou mladosťou a pôvabom. Vtedy sa umiestnili na druhom mieste s pesničkou Oh, baby, baby... a vznášal sa okolo nich úspech. Po PKO, kde sa festival konal, chodili vo voľnom čase v trojici s Darkom Vostřelom, riaditeľom Divadla Rokoko, kde obe pôsobili. Darek Vostřel Martu  objavil na koncertoch v Plzni a bolo vidno, že sa mu páči aj ako žena.

Obe speváčky k sebe pasovali aj na javisku - jedna blond, druhá tmavá, jedna slnko, druhá noc... Tá blond však mala ďaleko od dnešnej zlatej na Helenkinej hlave, bola to ešte prirodzená, takzvaná špinavá blond. Marta bola skutočne tmavá, pripomínala účesom  Kleopatru a mala aj tmavšiu pokožku. Kto by vtedy povedal akými kľukatými cestami sa bude uberať kamarátstvo a spolupráca týchto dvoch speváčok!

Jedna zostala blondínou, druhá tmavovláskou, ale inak sa všetko zmenilo. Vondráčková spievala aj po tom, čo sa rozpadla ich skupina (tvoril ju aj Václav Neckář a volala sa Golden Kids). Kubišová musela prestať spievať. Práve ona totiž prejavila svoje osobné city a sympatie voči Alexandrovi Dubčekovi na verejnosti, a to priamo na televíznej obrazovke, čím si veľmi zavarila. A vlastne aj jemu - okrem iných vážnejších veci zohralo v jeho osude úlohu asi aj to, že mal úspech u žien a ostatní muži, najmä kožení politici, na to žiarlili a závideli, že aj keď vlasov veľa nemal, je idol. Nemohli prehltnúť, že mu vyjadrila obdiv aj slávna tmavovlasá speváčka. To však predbiehame. Pred rokom 1968 sú Marta a Helena ešte výborné kamarátky, spolupracovníčky a majú čoraz viac možností. 

Hádky speváčok
Potom ich vývoj udalostí rozdelí a každá si žije svoj život. Skromná a tlmenejšia Marta, zdeptaná politicky, sa venuje dcére a zvieratám, pracuje v úrade a na lesk vzhľadu nedbá. Zostáva jej však typický počerný pôvab, s ktorým sa jej fanúšikovia stretnú zasa po roku 1989. Helena spieva, pracuje na sebe, pestuje svoj vzhľad. Nadobúda čoraz väčší lesk, je čoraz pôvabnejšia blondína.

Po nežnej revolúcii sa stane nemožné skutočnosťou a trio Golden Kids znova spolu vystupuje. Je to jedna z radostí toho obdobia. Trojica spevákov prezentuje svoju snahu rozumieť si a spolupracovať. Aj im to ide. Blondína, tmavá a z choroby sa čoraz viac zotavujúci Neckář. Tento rok plánovali dokonca jubilejnú šnúru koncertov k 40. výročiu vzniku Golden Kids. Organizoval ich Vondráčkovej manžel Martin Michal a jeho agentúra. Zdalo sa, že to bude úžasné. Namiesto toho však prepukla hádka: Marta Kubišová účasť na koncertoch odriekla, tvrdiac, že nič nepodpísala a že príprava je chaotická, a Helena Vondráčková s Martinom Michalom prišli kvôli tomu vraj o veľké peniaze. Už boli vraj vytlačené plagáty, bulletiny... O tomto všetkom rozprávala Helenka v relácii Jana Krausa Uvoľnite sa, prosím a televízna rada zaútočila na Krausa, že dal slovo len jednej strane sporu.

Teraz sa to rieši a idylku nahradil konflikt. Konflikty však posúvajú veci dopredu a idylky vedú do stojatých vôd. Takže - inej cesty asi niet, občas si treba vojsť aj do vlasov. A vtedy je už jedno, akej farby tie vlasy sú.

Text: Helena Dvořáková pre magazín Pravdy
Foto: Ivan Majerský pre Pravdu