V priateľstve treba aj dávať. Nielen brať
Hovorí sa, že dávať by sme mali nezištne. Dávať a nič za to nečakať. Je tu však jedno ale.
Pozor na využívačov
Aj priateľstvo, podobne ako partnerstvo, by malo mať svoje pravidlá. 24-ročnej Júlii napríklad život pravidelne píše ten istý scenár. "Nájdem si novú kamarátku. Vždy je to osoba, ktorá potrebuje akúsi pomoc. Začnem jej pomáhať, lebo ma k niečomu podobnému naučili moji rodičia, a o dva roky sa pristihnem pri tom, že tá baba mi zatiaľ nič "nevrátila". Júlia dodáva, že nikdy jej nepomáhala s úmyslom "veď ty mi to raz vrátiš", no s hrôzou si uvedomila, že kamarátka jej neprejavuje vďaku a v podstate ju len využíva.
Na revanš
Niekedy nás kamarátka dostane do trápnej situácie. Júlia: "Raz som jej pomohla odviezť nejaké veci, keďže nemala auto. Opýtala sa ma zdvorilo, či mi má prispieť na benzín. Povedala som "nie" a odvtedy už chcela, aby som ju vyvážala ako taxikárka, kamkoľvek si zmyslela. Asi si myslela, že to už platí navždy. Bolo to nepríjemné. Pýtať si za benzín som nechcela, ale ona sa mi skrátka nikdy ničím nerevanšovala."
Určte si pravidlá
Priateľstvo je tradičné vtedy, ak má pravidlá. Júlia ich s ostatnými kamarátkami má. Napríklad čo sa týka návštev. "S jednou kamarátkou mám dohodu, že prinesie na návštevu víno a nejakú drobnosť. To isté prinesiem potom ja. Nikdy sme si to takto otvorene nepovedali, ale funguje to. Druhá kamarátka ku mne chodí zásadne s prázdnymi rukami. Ale to aj ja k nej. A opať: Funguje to." Využívačná kamarátka, o ktorej bola reč , sa správala čudnejšie. "Zakaždým som jej niečo priniesla, no keď prišla ona ku mne, tak s prázdnymi rukami." Dopĺňa, že jedného dňa z toho všetkého "vybuchla". "Kopilo sa to, kopilo, nedokázala som jej dovtedy povedať svoje námietky, tak sa to celé náhle úplne rozsypalo."
Text: -dz- pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK