Študentky by na skúšky nemali chodiť v červenom, tvrdí odborníčka

Na človek vplýva aj rovnaká farba rozdielne v závislosti od toho, ako sa momentálne cíti. Napríklad zamilovaný vníma červenú farbu inak ako čerstvo rozídený.

Ženy oblečené v červenej sú vraj príťažlivejšie. Prečo?
Červená farba posilňuje vôľu, zvyšuje pulz, pozdvihuje náladu, zvyšuje chuť do jedla. Predstavuje obrovský prílev energie, tepla a sily. Je to farba, ktorá náhle upúta pozornosť, prudko zvýši tlak, po dlhšom pôsobení vyvolá agresiu a unaví oči. Je to pudová farba. Podľa niekoľkých štúdií väčšina mužov považuje ženy odeté v červenej za atraktívnejšie – no nie za inteligentnejšie. Muži častejšie pozývajú takto oblečené ženy na rande alebo na večeru, na ktorej sú ochotní minúť viac peňazí. Takéto správanie je biologicky podmienené. Žena sa cíti viac sexy aj vtedy, ak má na sebe spodnú bielizeň červenej farby – vrchné oblečenie pritom červené byť nemusí. Vtedy robí často podvedome také gestá i pohyby telom, ktorými na muža pôsobí atraktívnejšie, zvodnejšie. Červená farba oblečenia sa všeobecne neodporúča študentkám počas skúšok a písomných testov. Môže odvádzať ich pozornosť od testovanej látky, prípadne aj skresliť ich hodnotenie.

Nemecké väznice experimentujú s ružovými celami. Naozaj by takto mohli tlmiť agresivitu väzňov?
Farby so žltým základom – a v ružovej farbe isté percentá žltej sú – zútulňujú miestnosti, evokujú prístupnosť a vľúdnosť, pomáhajú porozumeniu s okolím. Pri dlhodobom pôsobení na človeka však spôsobujú nervozitu. Je preto namieste otázka, ako dlho trval vo väzení experiment, ktorý spomínate. Obzvlášť agresívni ľudia potrebujú okolo seba približne štvornásobne väčší priestor ako ostatní. Len v takomto veľkom teritóriu sa cítia bezpečne. Ich agresivitu preto možno tlmiť zväčšením ciel.

Ružová farba vraj škodí kariére. Aké farby sú, naopak, vhodné pre kariéru?
Ružová farba sa u nás spája s dievčatkami, modrá - belasá - s chlapcami. Stereotypy u detí však skôr vytvára správanie a konanie rodičov, priateľov, učiteľov, okolia. Na rokovaniach a pri verejnom vystúpení sa pánom odporúčajú modré a tmavosivé odtiene obleku, dámam odtiene modrej, pastelové farby a teplé farby so žltým základom. Zelený akcent v hornej časti odevu naznačuje láskavosť, serióznosť a dôveryhodnosť. Bielu si oblečieme vtedy, keď zamýšľame zdôrazniť logiku našej výpovede, čiernu, keď hodláme podporiť emócie. Výborne pôsobia kontrasty svetlej a tmavej farby. V práci sú nevhodné trblietavé efekty, štvorce a pásiky na oblečení. Pre toho, kto sa chce presadiť, je tabu hnedá farba – človek je v nej neviditeľný, navyše ženám pridáva roky. Najlepšia je vždy taká farba oblečenia, ktorá človeku najviac sedí, ktorá rozžiari jeho tvár, oči, vlasy, v ktorej sa jej nositeľ cíti príjemne. Ak má človek pocit, že mu istá farba odevu nevyhovuje, ovplyvní to jeho komunikáciu v negatívnom smere: jeho myslenie a vyjadrovanie bude strohé a fragmentové.

Rozhodcovia v taekwonde vraj podvedome uprednostňujú zápasníkov v červenom. Existujú farby, ktoré sú pre športovcov výhodné?
Červená farba sa všeobecne považuje za farbu víťazov. Na nedávno skončených majstrovstvách sveta v hokeji to platilo pre šampiónov z Ruska, ale naši hokejisti odetí v bielych dresoch porazili Kanaďanov i Čechov hrajúcich v červenom. Ostatným víťazom Ligy majstrov sa stala modrá Chelsea. Pre majstrovský klub vo futbalovej Corgoň lige MŠK Žilina sú zas typické žlto-zelené dresy. V športe negatívne na divákov i rozhodcov pôsobia tmavé až čierne dresy. Na základe jednej štúdie hokejisti oblečení v čiernych dresoch sedia častejšie na trestnej lavici ako hráči oblečení vo svetlom. Autori štúdie sú však v rozpakoch, či čierna farba ovplyvňuje viac rozhodcov, ktorí potom hráčov častejšie trestajú, alebo samotných hráčov, ktorí sa nosením čiernych dresov stávajú agresívnejšími, a preto aj viac faulujú. Farba oblečenia môže ovplyvniť výkon športovca – či už v pozitívnom, alebo negatívnom smere. Napríklad Nasti Kuzminovej nesedí k jej typu príliš veľa čiernej na kombinéze. Táto farba ju môže "ubíjať".

Text: kse pre Pravda magazín
Foto: Ľuboš Pilc pre Pravdu