Anketa: Ľutujete krok z minulosti?

Anita (27): Strašne dlho som ľutovala, že som si najkrajšie roky v živote zmarila s jedným vypočítavým človekom, cudzincom, ktorý ma chcel len využiť. A ja som ho ľúbila, verila som mu. Vedela som, že kým mu neodpustím, nepohnem sa ďalej a nič dobré ma nestretne. Preto som chodila nejaký čas na psychoterapiu a chvalabohu, skutočne sa mi uľavilo. Keď si s odstupom času na to obdobie spomeniem, už si hovorím, že si to odpúšťam, ale nie je mi príjemne, ani sa na tom nesmejem.

Vlaďa (31): Ľutujem, že som tak sebecky odišla z domu v čase, keď moja mama potrebovala pomoc. Radili mi to moje kamarátky, ktoré som ja nemala počúvať. Len preto, že jedna z nich mala podobný problém, ktorý aj tak nebol podobný. Mama to veľmi zle prijala, odišli sme od nej so sestrou, keď nás najviac potrebovala. Veľmi dlho som si to vyčítala a stále mi je do plaču, keď si na to spomeniem. Takže áno, toto skutočne ľutujem. Hoci viem, že nám to už dávno odpustila, už sme sa jej obidve ospravedlnili.

Zuzana (26): Možno to bude znieť odvážne, ale neľutujem nič. Skutočne! Naučila som sa, že všetko zlé je na niečo dobré a keď sa mi v súčasnosti prihodí niečo "zlé", cítim taký adrenalín. Samozrejme, nepíšem o smrti blízkeho ani o vážnych finančných krízach, ale minulý rok som napríklad prišla o prácu. Bála som sa len chvíľu. Oveľa viac som sa tešila na to, čo nové sa vyskytne, čo zažijem, čo má nahradiť ten stereotyp, v ktorom som uviazla.

Text: dz pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK