Požiadal ma o ruku a ja som odmietla: Nie preto, že som ho nemilovala, ale preto, lebo to urobil zo strachu

Každá zamilovaná žena je viac menej naivná 

Amélia si bola Adamovou láskou vždy istá. Poznali sa už nejaký ten piatok na to, aby nepochybovala o sile a úprimnosti jeho citov. No tak ako vedela o hĺbke jeho citov k nej, vedela od začiatku aj to, že manželstvo je po zlej skúsenosti jeho rodičov presne to, čo nechce. Je to pre neho nepotrebný papier, ktorý nedokazuje nič: „Presne tieto slová použil, keď mi predostrel svoj názor. Zobrala som to športovo a rozhodla sa, že nebudem tlačiť na pílu. Verila som, že jedného dňa si to rozmyslí. Viem, každá zamilovaná žena viac menej naivná,“ priznáva Amélia hneď na úvod svojho príbehu. 

Mohlo by vás zaujímať: Požiadala som ho o ruku, lebo som si myslela, že sme v otázke našej budúcnosti za jedno: Jeho reakcia hovorila sama za seba

V otázke manželstva ostával stále hluchý 

Potom sa však Amélia vo svojom vzťahu dostala do bodu, kedy by už žiadosť o ruku prijala. Použila ako žena mnohé narážky, mnohé presvedčovacie spôsoby, aby nakoniec Adam uznal, že manželstvo je to, čo chcú obaja. Nič sa však nedialo: „Respektíve Adam sa tváril akoby sa nič nedialo. Správal sa ku mne naďalej ako predtým, bol milý, pozorný, skvelý milenec a poslucháč, len v otázke manželstva ostával bohužiaľ stále hluchý,“ pokračuje v príbehu Amélia, ktorá sa nakoniec v slabej chvíľke zdôverila svojej najlepšej priateľke, že začala premýšľať o tom, či dokáže s Adamom fungovať aj bez papiera. Či nechce manželstvo viac než jeho samého. 

Čítajte tiež: Boli sme spolu roky a zasnúbení skoro rok, než som pochopila krutú pravdu: On si ma nikdy nevezme! 

Ako sa hovorí, nádej zomiera posledná 

Keď sa Amélia priateľke s týmto priznala, objavil sa v tom spoza dverí Adam, a ona ostala na pochybách, či toto jej priznanie počul. Tváril sa však, že nič, dokonca sa usmieval, tak sa Amélia neznepokojovala: „Na druhý deň ju však pozval na romantickú večeru pri sviečkach do reštaurácie, kde mali celý jeden salónik len pre seba. A tam, po večeri to prišlo. Zrazu vytiahol škatuľku so zásnubným prsteňom a požiadal ma o ruku. V prvej chvíli som išla od šťastia a prekvapenia plakať. V tej druhej som si uvedomila krutú pravdu. On moje slová zo včera počul. Toto jeho gesto nie je nič iné ako strach z toho, že ma stratí. Tak som sa ho na rovinu opýtala, prečo si to s manželstvom napokon rozmyslel. Bol to stále Adam, nemal vo zvyku klamať. Takže povedal pravdu, a síce, že ma nechce kvôli tomu kusu papiera, ktorý odmieta, stratiť pretože ma skutočne miluje, hoci na manželstvo neverí. Ibaže ja som stále verila a chcela som niekoho, kto bude veriť so mnou. No on nebol toho zatiaľ ani zďaleka schopný,“ objasňuje na záver svojho príbehu Amélia, ktorá ešte aj dnes na zmenu jeho názoru čaká, pretože ako sa hovorí, nádej zomiera posledná. 

Neprehliadnite: Myslela som si, že ma chce požiadať o ruku: V skutočnosti ma pred priateľmi požiadal o inú vec