Keď sú si dvaja súdení, nájdu si k sebe cestu: Pred Vianocami som stretla svoju spriaznenú dušu, aj keď som bola vydatá

Pochopila, som že som ochotná obetovať aj 16 ročné manželstvo, len aby som našla šťastie

"Za Milana som sa vydávala pomerne mladá. Mala som čerstvých 18. Poznali sme sa od malička. Naši rodičia vždy hovorili, že sme si súdení. A my sme to tak obaja aj brali. Veď sme v tom vyrastali. Všetko čo sa okolo nás dialo išlo veľmi prirodzene. Dva roky po svadbe sa nám narodili deti - dvojčatá a keď mali tri roky, otehotnela som druhýkrát. Dvaja chlapci a dievčatko perfektne zapadli do našej rodiny. Všetci o nás hovorili ako o nádhernej rodine."

Eva skutočne svojho muža milovala. Bol pre ňu všetkým a rodina tiež. Len vlastne nikdy nezažila taký ten pocit prirodzeného zamilovania sa. Vždy vedela, že bude s Milanom. Od toho sa odvíjal celý jej život a na tom bol postavený. 

"Bola som vďačná za to, čo doma mám. Vážila som si všetko čo sme vytvorili a čo sme medzi sebou mali. No niečo sa vo mne zmenilo v čase, keď som stretla Juraja."

Juraj bol Evin spolužiak ešte zo základnej školy. Vždy bol do nej zaľúbený a ona to vedela. Výborne si rozumeli, mali toho množstvo spoločného a ona si na ňom množstvo vecí vážila. Veľa sa smiali, no ich cesty sa nikdy intenzívnejšie nestretli, keďže Evu každý vždy spájal s Milanom.

Neprehliadnite: Pár dní pred svadbou som zmenila svoje rozhodnutie: Strach bol silnejší ako túžba po mojom snúbencovi

"Bolo to 5 dní pred Vianocami. Boli sme s deťmi na vianočných trhoch. Milan mal vtedy nejakú služobku. Pozval nás na punč a potom na večeru. Výborne si rozumel s chlapcami aj Sárkou. Deti si ho hneď obľúbili a ja som sa pri ňom cítila úplne inak ako pri mojom mužovi. Také to chvenie, motýliky v bruchu a stiahnuté hrdlo som zažila prvýkrát. Bolo mi jasné, že k nemu cítim oveľa viac ako len kamarátstvo. A on to mal nastavené rovnako."

Po večeri Juraj odprevadil Evu s deťmi domov a ona ho pozvala ešte na pohárik. To čo nasledovalo neplánovala, no všetko išlo veľmi prirodzene. 

"Skrátka sme sa pobozkali. Neviem prečo sa to stalo, ale bola to tá najspontánnejšia vec, akú som kedy urobila. Mala som pocit, že toto je moja spriaznená duša. Len som netušila ako s touto emóciou pracovať ďalej. Na druhý deň, keď sa Milan vrátil domov, všetko som mu povedala. Bol sklamaný, ale videla som v jeho očiach aj pochopenie. Ako keby niečo také už sám zažil. Náš vzťah sa vtedy zmenil. A ja som si prvýkrát v živote uvedomila, že som ochotná obetovať aj 16 ročné manželstvo, len aby som našla šťastie..."

Čítajte tiež: Dynamická, zábavná, láskavá a elegantná: Takto vyzerá dokonalá žena očami mužov