Výpoveď, dnes už rozvedenej, ženy: Tešila som sa na dieťa, môj muž mi však začal podkopávať sebavedomie
Chcela som dieťa, pretože sme boli s manželom spolu už dlho a nemali sme na čo čakať. Obaja sme sa tešili. Realita po narodení nášho synčeka bola však na míle vzdialená tomu, čo som si predstavovala a priviedla náš vzťah až k jeho koncu.
Sára bola presvedčená, že jej manželstvo sa samotnou existenciou dieťaťa utuží, opak bol pravdou...
Sára bola na dieťa pripravená už dlho, čakala len na svojho manžela Juraja, ktorému ich dvojčlenná domácnosť zatiaľ vyhovovala. Keď nakoniec s dieťaťom súhlasil, Sára bola presvedčená, že sa ich vzťah týmto krokom a samotnou existenciou dieťaťa posunie a utuží. Ani nevedela, ako veľmi sa mýlila a opak sa stal pravdou.
Vtedy mi prvýkrát dal najavo, že nie som dobrá matka
„Naozaj som si myslela, že som na dieťa pripravená, no realita bola troška odlišná. Vo svojom okolí som nemala žiadnu sestru či kamarátku s deťmi, ktorá by mi poradila. Matkine a svokrine názory som síce brala na vedomie, ale predsa len, obe sú so staršej generácie. Náš Alexko sa prvé dva týždne javil ako pokojné a ukážkové dieťa, potom sa všetko zmenilo. Začali koliky, nespavosť, záchvaty deň či noc. Prakticky som niekedy už ani nespávala. A vtedy sa začali hádky s Jurajom. Obaja sme boli vyčerpaní. Hoci som ho posielala, nech sa do práce ide vyspať do inej izby, aby ho malý nebudil, nechcel, vraj si na syna dozrie sám, keď jeho vlastná matka si s ním nevie dať rady.... To bolo prvýkrát, čo mi dal najavo, že nie je som dobrá matka,“ opisuje vzniknutú situáciu Sára.
Mohlo by vás zaujímať: Po 5 rokoch vo vzťahu som dospela k úplnému vyhoreniu: Až táto drobnosť mi pomohla opäť sa vrátiť späť
Bola som taká vyčerpaná a on ma neustále len obviňoval
Sára sa radila s doktorkou, lustrovala vo voľných chvíľach internet, pátrala, aby synovi pomohla, ale nič z toho čo mamičky alebo detská lekárka radili, jej synovi nezaberalo. Naopak. Jeho bruchabolenia sa zhoršovali. Vraj to chce len čas, že z toho vyrastie. Prešlo pol roka a hoci sa situácia trocha upokojila, netrvalo dlho a ich Alexko mal zase problém s hlavičkou nakrivo, so skráteným krčným svalom, s nedostatočne vyvinutým svalstvom. Nasledovali rehabilitácie, cvičenia trikrát denne doma, neutíchajúci detský plač, do toho nočná nespavosť pre zuby. „Bola som taká vyčerpaná. Ani som si nepamätala, kedy som si naposledy oddýchla, súvisle prespala čo i len 4 hodiny. Do toho ma Juraj neustále zneisťoval ohľadom materstva. Prečo som si nič nevšimla, teraz bude naša dieťa krivé... O niečom to svedčí, mala si sa mu viac venovať, aby mal lepšie svalstvo.... Málo sa zaujímam o napredovanie vlastného dieťaťa a podobné urážky na moju adresu. A mne ani nenapadlo sa ho spýtať, či je to len moje dieťa, keď všetku vinu valí len na mňa?“ dodáva Sára, ktorá bola z celej situácie zo dňa na deň znechutenejšia, ale najviac z prístupu jej manžela, ktorý vedel všetko najlepšie o výchove a prosperovaní svojho syna, pričom sa mu nevenoval ani za mak a ani raz s ním necvičil, pretože nemohol počúvať jeho plač.
Čítajte tiež: V tejto etape vzťahu sa náš život obrátil hore nohami: Manžel mi vyčíta každú maličkosť, čo s tým?
Podkopával moje sebavedomie ako matky aj ženy
Sára sa celé tie mesiace upokojovala, že to prejde, že to chce len čas, aby malý trocha odrástol a zase to budú oni dvaja s Jurajom ako za ich dobrých čias. Nechápala však, prečo ju stále uráža, podkopáva jej sebavedomie ako matky a ženy a nesnaží sa pochopiť, že aj pre ňu je materstvo nová životná etapa. „Prečo sa nezomkneme a nesnažíme sa toto obdobie preklenúť spolu ako rodina? Prečo ma viní za všetko okolo malého?“ pýtala sa samej seba a snažila sa tom s ním porozprávať, ale vždy len narazila kosa na kameň a spustilo to lavínu ďalších výčitiek a hádky.
Potom prišla povestná bodka...
Ich vzťah sa úplne ochladil, nespávali spolu, ale Sára s malým na posteli, lebo nemalo význam k nemu vstávať a brať ho z postieľky aj desaťkrát za noc. Jej chrbtica už tiež štrajkovala. Hoci sa situácia po čase znova upokojila, Alex začal napredovať a jeho zdravotné problémy pominuli, bol skutočne hyperaktívne dieťa a jej oči museli byť neustále na ňom, aby niečo nevyparatil. A tu vznikali zase ďalšie obvinenia a hádky: „Vraj si neviem ukočírovať vlastné dieťa, že je zlý, neposlúcha ho, vraj to ja som ho začala huckať proti nemu, on bol celkom iné dieťa, pokojné a rozumné, prečo je jeho syn takýto, a nakoniec prišla tá povestná bodka, kedy ma obvinil, že Alexko nie je jeho. Vraj aj tak sa podobá len na mňa a on začína pochybovať. Takéto dieťa predsa nemohol splodiť,“ prezrádza Sára, ktorá to nakoniec nevydržala a so synom odišla od neho k svojej matke.
Neprehliadnite: Čo nás malo spojiť, nás nakoniec rozdelilo: Tento zvrat som vo vzťahu nečakala, mýlila som sa z tohto dôvodu
Neviním dieťa ani viac seba
Jeho reakcia ju prekvapovala aj naďalej. Myslela si, že sa spamätá, keď ho opustila, no jemu to asi vyhovovalo a vydýchol si. Nakoniec jej poslal žiadosť o rozvod a syna jej bez výhrad ponechal v osobnej starostlivosti. „Dieťa nás predsa malo viac utužiť, vytvoriť z nás rodinu... Nestalo sa tak, avšak neviním Alexka a už ani seba. To manžel to nezvládol...“ uzatvára Sára, ktorá už prestala hľadať odpoveď a sústreďuje sa radšej na budúcnosť.
