Láska na druhý pokus. Odpustila som neveru a do dnešného dňa to neľutujem

Dominika som poznala už od strednej školy. Aj keď sa mi stále istým spôsobom páčil, ani jeden z nás sa neodvážil urobiť prvý krok. Úprimne povedané - na konci štúdia som to aj trochu ľutovala. Naše cesty sa totiž rozdelili a zatiaľ čo som sa ja presťahovala do hlavného mesta, on poputoval do Prahy, kde dlhé roky žil. Naše osudy jedného dňa spojila náhoda na jednom z našich firemných večierkov. Ako zamestnanec príbuznej firmy sa tam totiž objavil a ja som od prvého momentu, ako som ho zbadala, bola v úžase. Nielenže výrazne zmužnel a opeknel, tentokrát mal v sebe niečo, čomu sa nedalo odolať. Obrovskú charizmu. 

Zdalo sa, že tak, ako ho vnímam ja, vnímal aj on mňa. Hneď ako ma zbadal totiž podišiel ku mne a povedal ako skvelo vyzerám. Vo vnútri som skákala od radosti, no zároveň som sa snažila držať na zemi. Čo ak má priateľku? Čo ak je len zdvorilý? Čo ak to napätie, ktoré medzi nami panovalo štyri roky, jednoducho zmizlo? 

Moje pochybnosti našťastie nemali pravdu a chémia medzi nami nevyprchala. Po troch stretnutiach sme totiž obidvaja neváhali ani sekundu a povedali si, že to spolu skúsime. Asi po troch mesiacoch som sa za ním presťahovala do Prahy. Aj keď sa to zdalo väčšine mojich priateľov príliš rýchlo, vedela som, že robím správne a o svojom rozhodnutí som nepochybovala. Cítila som, že Dominik je ten pravý.

Prečítajte si: Bola to láska ako z rozprávky. Až do momentu, kým sme spolu nezačali bývať

Párty na firemnom žúre

Približne po pol roku nášho spolužitia prišlo pozvanie na ďalšiu firemnú párty. Tentokrát som sa však cítila v nevýhode, nakoľko som nikoho nepoznala, a tak som sa rozhodla ostať doma. „Je to na tebe. Bol by som rád, ak by si prišla, no zároveň ťa nechcem do ničoho tlačiť,'' povedal mi na margo môjho rozhodnutia Dominik, no ja som svoj názor nezmenila. Pustila som si film a užívala večer s pohárom vína. Keď však prešlo niekoľko hodín a môj milovaný sa mi neohlásil, začal ma zvierať pocit strachu. Čo ak sa mu niečo stalo? 

Nezdvihol mi ani jeden telefonát. Domov prišiel okolo druhej ráno s tým, že sa mu vybil mobil. Vzápätí si však sadol za stôl v kuchyni a tváril sa zhrozene. Tušila som, že sa niečo zlé stalo, no bála som sa opýtať... až to nakoniec dostal zo seba sám. Podviedol ma. „Pili sme. Pili sme strašne veľa, bola tam Kristína a ja zrazu.. nechcem som to, neviem čo mi to napadlo. Prepáč,'' dostal zo seba a mne sa na malý okamih zrútil svet. Chcela som kričať, no namiesto toho som sa zmohla len na slzy. 

Odpustenie

Zdrvujúcu novinu som hneď ráno oznámila svojej najlepšej kamarátke. „Miluje ťa, ľutuje to. Bol opitý,'' uzavrela to a ja som vedela, že má pravdu. Vyrovnať sa s potupou a bolesťou však bolo o čosi ťažšie. Stálo nás to niekoľko dní nerozprávania sa a dlhé týždne odpúšťania. Dnes, po vyše roku však viem, že to stálo za to. Náš vzťah bol síce naštrbený, no dokázali sme to opraviť a ja som rovnako šťastná, ako na začiatku. Všetky moje pochybnosti zmizli po tom, ako ma Dominik požiadal o ruku. Rozhodnutie odpustiť mu neľutujem - aj keď to bolo ťažké, skutočne to stálo za to.

Neprehliadnite: Z ničoho nič sa môj muž dostal k peniazom a potom sa náhle zmenil: Takto to poznačilo dodnes naše manželstvo