Autorka detských kníh, Iryna Zelyk uvádza hru emocionálna záhrada: Upevňuje duševné zdravie a posilňuje rodinné väzby

„Pocity sú absolútne prirodzenou súčasťou človeka. Deti, tak isto ako aj dospelí, zažívajú  množstvo rôznych pocitov. Na rozdiel od nás však svojim emóciám samy nerozumejú. Úlohou nás rodičov je vytvoriť pre deti prostredie, v ktorom budú môcť slobodne a bez strachu hovoriť o hocijakom svojom pocite a v ktorom budú môcť svoje pocity spoznať a naplno prežiť. Zároveň im potrebujeme pomôcť naučiť sa, ako sa s nimi vysporiadať; ako ich udržať v určitých prirodzených mantineloch. Vyžaduje si to otvorené srdce a rešpektujúcu komunikáciu. Myslím, že hra o pocitoch môže byť dobrým pomocníkom v živote každej rodiny,“ hovorí Iryna Zelyk, autorka ktorá si získala srdcia detí a najmä ich rodičov na celom Slovensku knihami Ja a pánko hnev, Ľúbim Ťa, či Kto je rýchlejší a tieto Vianoce prichádza po prvý krát k českému publiku.

Inšpirujte sa: VIDEO: Miluje svet fantázie a rozprávok: Tina chytila foťák do ruky a tvorí obrázky ako z knižky H. Ch. Andersena

Tvoje publikum Ťa miluje vďaka detskej literatúre, v ktorej sa zaoberáš emóciami detí. Ako vznikla myšlienka priniesť deťom hru Emocionálna záhrada? Mohla by si nám ju predstaviť? 

Myšlienka napísať hru vznikla opäť raz u nás doma, potom ako som vymyslela istý rituál, ktorý sa deťom veľmi páčil. Sadli sme si do kruhu, stíšili sa, pozorovali svoje dýchanie a rozmýšľali, za čo sme v ten deň vďační. A potom sme sa pozreli každý do svojho vnútra a rozprávali si navzájom, aké farby tam vidíme. Bol to taký príjemne strávený čas so sebou a zároveň spoločný s rodinou, krásny a úprimný. Zaujímavé na tom bolo aj to, že potom, ako sme si rozprávali o farbách, vždy nasledovala zaujímavá debata o pocitoch a zážitkoch. Pamätám si, že zrazu začal syn rozprávať o situácii zo školy, o ktorú sa s nami nikdy predtým nepodelil. A vtedy mi v hlave skrsol nápad napísať hru o pocitoch, ktorá spojí rodinu, sprítomní lásku a otvorí priestor na úprimnú komunikáciu o tom, ako sa cítime a čo vo svojom vnútri nosíme. Hru, v ktorej sa nesúťaží a nikto nie je najlepší, ale každý je sám sebou. A v neposlednom rade sa pri nej dobre zasmejete a možno dostanete aj objatie. Myslím si, že túžba po takejto rodinnej hre sa v mojom vnútri zrodila už veľmi dávno. Na povrch sa však dostala, až keď mi moje deti ukázali, že by mohla byť ďalším, veľmi účinným nástrojom na starostlivosť o emocionálnu záhradu jedinca a rodiny ako celku.

Kedy a ako by mali rodičia hru používať? 

Je veľmi dôležité, aby sa rodič pri hraní oslobodil od hodnotenia a mal otvorené srdce pre dieťa a celú rodinu. Takisto by mal byť oporou dieťaťu a pri „náročnejších“ pocitoch mu napomôcť vlastnou skúsenosťou či vysvetlením, čo ktorá konkrétna kartička znamená. Prítomnosť rodiča je na naplnenie potenciálu hry kľúčová. 

Ako dlho projekt Emocionálna záhrada vznikal a kto sa na ňom podieľal? 

Keď som konečne prišla na to, ako celú hru „postaviť“, začala som tvoriť a zistila som, že je to ešte náročnejšie ako písanie kníh. Hľadala som kvalitné riešenie spracovania, ktoré bude zároveň ekologické a vyrábané na Slovensku. Návrhy ilustrácií mi trvali nekonečno dlho, lebo bolo totiž veľmi náročné niektoré pocity uchopiť a pritom nebyť veľmi konkrétny. Nakoniec sme to ale zvládli. Myslím si, že ilustrácie sú krásne, magické, také, ktoré si chcete prezerať čo najdlhšie a zároveň sa k nim vracať. 

Neprehliadnite: Katarína navrhuje topánky, ktoré obúva aj naša prezidentka Zuzana Čaputová: Jej lodičky sa stali ikonickými

Komu by si svoju novú hru odporučila? 

V prvom rade vždy rodičom, ktorí chcú príjemne a užitočne stráviť čas so svojimi deťmi, dať im pozornosť a prejaviť im lásku. Emocionálna záhrada môže byť veľmi nápomocná v situáciách, v ktorých sa dieťa uzatvorí, nechce komunikovať a rodič tuší, že „sa niečo deje“. Taktiež ju odporúčam v záujme starostlivosti o emocionálne zdravie dieťaťa, pretože inšpiruje spoznávať a pomenovávať rôzne pocity. V neposlednom rade je hra inšpiráciou aj pre dospelého človeka, keďže vyzýva rozprávať o tom, čo vo svojom vnútri nosí a ako vníma a pracuje s vlastnými pocitmi. Určite sa osvedčí aj v škôlkach a školách, predsa len tam deti zažívajú rôzne pocity, ktoré sa potrebujú naučiť spracovať. 

Plánuješ aj naďalej rozširovať svoje portfólio? Na akom projekte teraz pracuješ?

Momentálne sa plne venujem Emocionálnej záhrade a zároveň uvádzam svoje tri knižné tituly aj v Čechách. Veľmi sa z toho teším, pretože mi odtiaľ prišlo veľa správ so záujmom o knihy o detských pocitoch.