Rozhovor s módnou návrhárkou Petrou Kubíkovou: Vlastná kolekcia šiat z vás nespraví umelca

Prečo ste sa rozhodli venovať móde? Pamätáte si, kedy prišiel ten zlom a vy ste sa rozhodli stať sa módnou návrhárkou?

Módu som mala rada odmalička. S bábikami som sa nehrávala, no šila som im oblečenie. Na druhom stupni som vytvárala masky na karneval pre celú triedu. Pamätám si na moment, keď som ručne ušila o dva roky mladšej sestre prvé šaty na jedno divadelné predstavenie, mala som približne 12 rokov. Boli to šaty pre vílu a so sestrou sme boli nadšené, až kým sa domov nevrátili rodičia a ''neotvorili'' nám oči. Šaty boli úzke, krátke, rozpadávali sa...neodhadla som veľkosť a rodičia ich museli celú noc prerábať. 

Definitívne rozhodnutie stať sa módnou návrhárkou prišlo až v posledných dvoch rokoch na gymnáziu. Uvažovala som aj o štúdiu jazykov, dokonca v prvom ročníku na strednej škole som rozmýšľala aj o práve - nakoniec som si však uvedomila, že chcem robiť niečo, kde môžem využiť svoju fantáziu, kreativitu a zároveň mať slobodu. Keďže ma na VŠVU neprijali na prvýkrát, začala som študovať japonský jazyk na UK v Bratislave. Japončina a Japonsko si ma získali natoľko, že i napriek tomu, že ma na druhýkrát prijali na vysnívanú VŠVU, som štúdium na UK neukončila, ale súbežne som pokračovala na obidvoch školách.  Bolo to náročné, ale neľutujem to. 

Mnoho ľudí si predstavuje, že navrhovanie šiat je v podstate ľahká robota - nakreslíte model šiat, ktoré za vás niekto ušije. Ako je to však v skutočnosti? Na čo všetko musíte brať ohľad a ako vznikajú kolekcie?

Bolo by to úžasné mať pri sebe niekoho, kto by moje predstavy preniesol z papiera alebo priamo z hlavy na hotovú vec, no nie je to také jednoduché. Väčšinu svojich vecí si realizujem sama. Dôvodov je viac. Po prvé, zamestnať ľudí, ktorí by to za mňa celé dotiahli do konca, si vyžaduje určitý obnos peňazí a v prípade, že nenavrhujete komerčné odevy, to nie je také jednoduché. Ďalším dôvodom je, že veľakrát mám predstavu, ktorá nie je konkrétna. Mám v hlave len nejakú matnú skicu, jeden určitý detail alebo predstavu atmosféry, ktorú chcem vniesť do kolekcie. Výslednú podobu hľadám v konkrétnom materiáli na figuríne/postave aj niekoľko dní.

Realizácia kolekcie je veľmi náročná z časového, finančného, v prípade, že si ju šijete samy aj z fyzického a v neposlednom rade aj psychického hľadiska, pretože kým nie je hotová, neustále premýšľate nad každým jedným detailom. Treba si napríklad zvážiť, aký je približný počet kusov, ktorý má kolekcia obsahovať, čo ňou chcem povedať, pre koho je určená, aká má byť výsledná cena jednotlivých odevných kusov...

Čo svojou tvorbou chcete povedať, respektíve čo sa vo svojej tvorbe teda snažíte reflektovať?

Vo svojej tvorbe často reflektujem fungovanie módneho priemyslu. Už od diplomovej kolekcie sa venujem problematike spektáklu, takzvanému módnemu pozlátku, výkladnej skrine, nafúknutej bubline, ktorá neexistuje. Vytváranie jednotlivých odevov je však u mňa veľmi spontánne. Nikdy neviem, ako bude výsledná kolekcia vyzerať, koľko kusov bude obsahovať, aká bude výsledná farebnosť. Ako som spomínala, v hlave mám len myšlienku/ koncept, atmosféru, približnú farebnosť, nosné siluety a riešenia detailov, ktoré sú nositeľom konceptu.

Prečítajte si: Svadobné šaty zo Slovenska, ktoré môžu konkurovať vo svete: Pri pohľade na ne zatúži po svadbe každá žena

Vaša tvorba dosiahla mnoho úsechov. Čím to podľa vás je, v čom je jedinečná? Čo momentálne považujete za svoj najväčší úspech?

Na túto otázku sa mi odpovedá ťažko, pretože jestvuje množstvo kreatívnych ľudí, módnych návrhárov a vytvoriť niečo jedinečné je v tejto dobe naozaj ťažké. Mnohokrát keď vidím na internete tvorbu iných, spýtam sa samej seba, či sa dá vôbec niečo nové ešte vytvoriť. Touto otázkou som často konfrontovaná aj od ľudí v mojom okolí. Myslím si, že mám vybudovaný rukopis, že ľudia vedia určiť, čoho autorom som bez toho, aby hľadali visačku alebo popis pod fotografiou na internete. Aj to pokladám za určitý úspech. Úspech je však veľmi relatívny pojem a s vekom sa mení jeho vnímanie. 

Keď som bola mladšia, tak som za úspech považovala víťazstva v módnych súťažiach, prehliadky v zahraničí, či počet „lajkov“ pod fotografiou. Teraz sa na to pozerám úplne inak. Úspechom sú pre mňa reakcie od neznámych ľudí na moju tvorbu, maily od tých, ktorí si odo mňa kúpili niečo v obchode a napísali, ako im to zlepšilo deň. Dnes mi napríklad zavolala moja sestra, že bola na prechádzke oblečená v oranžovom kostýme z poslednej kolekcie C O M B I N É a neznáma pani ju oslovila, aby jej povedala, že ma krásny dizajnový kostým.   

Kde však beriete toľko inšpirácie?

Aj vďaka štúdiu japončiny sa Japonsko stalo nevyčerpateľným zdrojom v mojej odevnej tvorbe. Inšpiráciou mi je najmä japonská architektúra, dizajn a estetika. Mnohokrát ma však inšpiruje aj samotný materiál či realita, ktorá nás obklopuje.

Čo vy a ekológia? Je vaša tvorba slow fashion, alebo sa nebránite tomu, aby ste expandovali aj vo väčšom?

K tvorbe sa snažím pristupovať ekologicky. Vytváram len limitované, malé kolekcie. Netvorím nadprodukciu a nevenujem sa ani tvorbe okázalých spoločenských šiat na jeden večer. Moje odevy sú ľahko kombinovateľné - a tým pádom ponúkajú širokú škálu využitia.

V prípade, že sa niektoré kúsky nepredajú, zrecyklujem ich a využijem v novej kolekcii, prípadne vychytám muchy a prerobím ich do podoby, ktorá zákazníkom vyhovuje. Príkladom je kolekcia UNDER/COVER z roku 2018, ktorá obsahovala veľké vankúšové kabelky ušité z prešívanej bundoviny vypchatej textilným odpadom. Po prehliadke som kabelky rozobrala a z bundoviny som ušila zvrchníky, či iné typy odevov, ktoré sa objavili v kolekcii C O M B I N É.  No a na začiatku som zabudla povedať, že tú bundovinu mi darovala Barbora KUBI, ktorá sa v roku 2017 rozhodla, že ju do svojej kolekcie nepoužije. 

Expandovať vo väčšom neplánujem. Tvorbu nás návrhárov vnímam ako protiváhu voči odevným reťazcom chrliacim jednu kolekciu za druhou. Ak by som sa rozhodla pre „módnu expanziu“, išla by som sama proti sebe. Mám tým na mysli expanziu v počte vyprodukovaných kusov, teda kvantitu na úkor kvality a exkluzivity, ktorú zaručí jeden, maximálne dva kusy z každého odevu. Expanzii do zahraničia sa však nebránim.

Mohlo by vás zaujímať: Mirka z Biela Clothing vďaka svojej vášni zmenila prácu: Jej móda sa šije na Slovensku, látku však musela zháňať inde

Ako vnímate momentálnu situáciu ohľadom koronavírusu? Do akej miery pandémia ovplyvňuje vás a vašu tvorbu?

Svet módy funguje vo veľmi rýchlom tempe. Neustále prichádzajú nové trendy, dennodenne sa menia výklady obchodov a ľudia tak majú pocit, že si musia nonstop obnovovať šatník za účelom byť „in“. Tento šialený kolotoč nemôže fungovať donekonečna. Podľa mňa raz tento kolobeh príde do bodu, kedy to už bude neúnosné a zastaví sa / spomalí sa. V tejto dobe koronavírusu sa musia mnohí popasovať s existenčnými problémami a oblečenie je asi jedna z posledných vecí, ktoré riešia. Život nie je len o výzore, trendovosti a skrini preplnenej najmodernejším oblečením.  

Keďže mám dve malé deti, do ateliéru som posledný polrok chodievala len dvakrát do týždňa na približne štyri hodiny. Z toho dôvodu ma situácia ohľadom koronavírusu až tak neovplyvnila.  Samozrejme, keďže sa zavreli obchody, tak predaj klesol, ale na celú situáciu sa pozerám pozitívne. Vnímam to ako čas, kedy môžem spomaliť, zamyslieť sa nad doterajšou tvorbou, premyslieť koncept novej kolekcie, vytvoriť plán do budúcna či upratať v ateliéri.  

Čo sa týka tých nových trendov - aký máte názor na rôznych influencerov, ktorí sa snažia navrhovať vlastné kolekcie? Dnes má už takmer každá populárna osobnosť svoju ''značku'' oblečenia...

V poslednej dobe sa móde a navrhovaniu odevov venuje veľké množstvo ľudí. Každý má možnosť  skúsiť to. Nemôžeme sa na to pozerať tak, že odev môže tvoriť len vyštudovaný módny návrhár a ostatní na to právo nemajú. Šikovných dizajnérov nájdeme aj medzi tými, ktorí sa na škole venovali niečomu úplne inému. Skôr by som sa na to pozrela cez optiku „brandingu“, t.j.  procesu tvorenia a budovania značky. Kvalitná konceptuálna tvorba s jasným rukopisom sa totižto odlíši od komerčných napodobenín bez myšlienky. 

Čím sa vyznačuje takáto komerčná napodobenina?

Je to dizajn, v ktorom nie je rukopis autora a žiaden koncept. Ide väčšinou o kúsky, ktoré v tomto období letia, sú štýlové a ich nahustenie do kolekcie.