Koľko percent tvorí pri zoznamovaní vzhľad? Partnera si podľa odborníčky na začiatku vyberáme pudovo
Na začiatku vzťahu preskočí iskra. Možno hovoriť o akejsi chemickej reakcii založenej na vzhľade či hormónoch. Pre partnera sa stávame najskôr sexuálnym objektom, lebo matka príroda to tak už zariadila. No ako si vypestovať lásku? Vraj by stačilo namiešať elixír lásky, no tam sa veda ešte nedostala. Našťastie je to stále v rukách nás samých...
Prvé sa zamilujú oči, no prvý dojem nám čo to prezrádza
Hovorí sa, že prvé sa zamilujú naše oči, ktoré oslní vzhľad človeka. Niekto verí, že je to zmes chemických reakcií v našom tele. Iní sú toho názoru, že ide o dočasné zbláznenie hormónov a vzplanutie citov. Iní to nazývajú o niečo poetickejšie a vidia v tom osud či tú pravú lásku. Niekto verí, že sa priťahujeme na základe osobitých vôní tela, ktoré vyžarujeme, a nemáme na mysli parfum. Sú vraj za tým naše gény, ktoré podmieňujú ľudskú vôňu, cez ktorú vnímame príťažlivosť, ale aj nepríťažlivosť človeka. Nazvime to, ako chceme, ale všetko sa začína spravidla tým, keď dotyčného, dotyčnú prvýkrát uvidíme. Prvý dojem urobí svoje, aj keď si mnohí snažíme nahovoriť, že sa ním nenecháme ovplyvniť, že my k takým povrchným typom ľudí nepatríme. Je to však skutočne tak? Psychologička PhDr. Martina Šadláková z Kúpeľov Nimnica je tiež tohto názoru: „Často sami sebe nahovárame, že my sa nenecháme ovládať povrchnými predsudkami, t. j. aj vzhľadom. No prvý dojem, i keď je často neúplný alebo zavádzajúci, nám z evolučného hľadiska poskytuje cenné prvotné informácie o druhom človeku. Je však na nás, ako s týmito informáciami dokážeme narábať. Môžeme sa nimi nechať pohltiť, čo nás často vedie ku sklamaniam či nedorozumeniam, alebo si ich uchováme ako podklad pre ďalšie hlbšie spoznávanie človeka,“ objasňuje na úvod.
Na začiatku vzťahu sme vnímaní ako potenciálny sexuálny objekt
Hoci by niektorí s týmto tvrdením nesúhlasili, na základe toho, že dáme akosi prirodzene na prvý dojem, ktorého súčasťou je nepochybne aj vzhľad, možno povedať, či hoci možno nevedome, sme vnímaní na začiatku potenciálne rodiaceho sa vzťahu ako sexuálny objekt. Podľa PhDr. Šadlákovej príťažlivosť podmienená naším vzhľadom funguje medzi ľuďmi na biologických princípoch. V tomto smere môžeme teda hovoriť o akejsi chémii odohrávajúcej sa v našich hlavách, telách. „No zároveň sa u človeka predpokladá aj účinné využívanie rozumu a slobodnej vôle. Výskumy potvrdzujú, že si na človeku všímame najskôr vonkajšie charakteristiky v jeho komplexnosti, akými sú rasa, pohlavie, vek a telesné disproporcie (a pritom nie je naším cieľom človeka nijako diskriminovať) a až potom prechádzame k špecifickým, no stále vonkajším kvalitám, akými sú výraz tváre, oči či vlasy. V prípade výrazu tváre a očí však už je snahou človeka pozrieť sa do prežívania svojho náprotivku. Nie nadarmo sa hovorí, že oči sú zrkadlom do duše,“ opisuje psychologička. Ako sa hovorí, musí to teda najskôr zaiskriť, čiže v tom musí byť nejaká tá chémia.
Mohlo by vás zaujímať: Je vek naozaj len číslo? Partneri s týmto vekovým rozdielom majú najväčšiu šancu na úspešný vzťah
Najskôr dáme obalu šancu predviesť sa, či aj vnútro za to stojí
Partnera si teda na začiatku vzťahu vyberáme pudovo, plne si vedomí toho, čo hľadáme. Ak žena alebo muž, ktorý nás upútal vzhľadom, vie presne, akého partnera hľadá po fyzickej stránke, ide týmto smerom. Dá teda šancu predviesť obalu, či aj to vnútro stojí za to. Koniec koncov na tomto fungujú aj zoznamky alebo sociálne siete. Tam je to vyslovene o prvom dojme na základe vzhľadu. Vidíme len fotografiu, ktorá však môže byť klamlivá. Rozhodneme sa dať vzhľadu šancu a stačí jediné slovo dotyčného dotyčnej pri osobnom stretnutí a stratíme všetky očakávania. Na riziko sociálnych sietí a hľadania potencionálneho partnera upozorňuje aj PhDr. Šadláková: „Ľahko sa môže stať, že prostredníctvom moderných sociálnych sietí získame o druhom človeku istú akceptovateľnú predstavu, ktorá korešponduje s našimi očakávaniami budúceho partnera, no osobné stretnutie nás nakoniec sklame. Zrazu vnímame na človeku okrem jeho slov aj jeho neverbálnu stránku, teda reč tela a paralingvistiku (tón reči, intonáciu), čo celý prejav človeka bytostne dotvára. No a na biologickej úrovni, samozrejme, začneme vnímať aj vôňu a fyzickú príťažlivosť. Je potom na vedomom rozhodnutí človeka, za akých okolností chce vstúpiť do vzťahu s druhým.“
Sme sebci, ak staviame na vzhľade?
To, či výber partnera na základe vzhľadu možno nazvať sebeckým, je na polemiku. No čo iné nás má upútať na prvý pohľad, ak nie výzor človeka? Preto ešte nemusíme byť bezpodmienečne povrchní a sebeckí ľudia. Všetci máme isté očakávania, isté preferencie, istú predstavu, aký typ muža, ženy sa nám páči a na tom by predsa nemalo byť nič nevhodné, spochybniteľné či sebecké. To, aké vonkajšie znaky si všímame na budúcom partnerovi, nás predsa nedefinuje ako ľudí. Nedá sa na základe toho škatuľkovať. Rovnakého názoru je aj PhDr. Šadláková, ktorá podotýka, že je aj rozdiel v tom, či hľadáme dlhodobého partnera alebo povrchne siahame len po zábave, a teda hľadáme partnera len na krátky románik. V takom prípade je vzhľad skutočne priorita. No rovnako to nemusí o človeku vypovedať, že je povrchný alebo zlý, robí však nezrelé rozhodnutia. „Myslím, že výber partnera na základe vzhľadu nemožno nazývať sebeckosťou. Volíme si na základe istých preferencií. Ak však žena alebo muž nehľadajú dlhodobého partnera, môže byť pre nich najdôležitejším a často jediným kritériom práve vzhľad, a to sa dá nazvať skôr nezrelosťou v uvažovaní ako sebeckosťou.“
Aj na základe vzhľadu si vyberáme človeka, ktorý by mohol byť potenciálnym rodičom
Chémia, príťažlivosť medzi partnermi, vzhľad súvisia s telesnosťou a s plodnosťou, ktorá je našou súčasťou. Preto sa môže stať, že v okamihu ako napríklad ženy uvidia svojho potenciálneho budúceho partnera, rovno si predstavia, ako by vyzerali ich spoloční potomkovia. Aj to sa stáva. Podľa viacerých výskumov dokonca aj muži si vyberajú partnerku aj na základe tvaru postavy, dokonca uprednostňujú plnoštíhlejšiu postavu krv a mlieko, aj preto, že to v nich evokuje dravosť, sexualitu a plodnosť ženy. Akosi prirodzene pokladajú plnšiu ženu za zdravšiu a plodnejšiu ženu, potenciálnu matku svojich potomkov. To potvrdzujú aj slová PhDr. Šadlákovej: „Telesná symetria súvisí s plodnosťou a neprítomnosťou genetických anomálií. Napríklad mužov so symetrickými črtami tváre hodnotia ženy ako sexuálne atraktívnejších. Naopak, mužmi sú preferované ženy s typickým pomerom medzi pásom a bokmi, čo evokuje mužom optimálnu plodnosť ženy a zároveň zaisťuje, že žena nie je práve tehotná. Intuitívne si vyberáme človeka, ktorý by mohol byť potenciálnym rodičom našich detí.“
Čítajte tiež: Zabudnite na postavu: Toto je detail, ktorý si na vašom tele muži pri sexe všímajú viac
Hormonálna explózia pôsobí ako droga, no neúčinkuje dlho
Podľa PhDr. Šadlákovej má hormonálny systém v ľudskom tele skutočne svoje opodstatnenie a je dobre naprogramovaný. Na základe neho sme schopní prežívať mnohé emócie aj robiť rozhodnutia. Takže sa dá povedať, že chémia a vzhľad spolu veľmi úzko súvisia, a to nielen na základe mnohých výskumov. Stačí mať len pozorné oko a všímať si ľudské správanie, ktoré je silne podmienené hormónmi v našich telách, a teda aj samotnou chémiou. Chémia či hormóny lomcujú začiatkom vzťahu, vzájomnou príťažlivosťou, záujmom o toho druhého, no nakoniec len čas ukáže, či sme schopní dlhodobého vzťahu, a to už závisí od našich skúseností aj životného pohľadu. Cez fyzickú príťažlivosť sme schopní prežívať mnohé a nepochybne má svoje miesto v partnerskom živote aj po rokoch. Hoci rokmi už väčšina z nás nie je tak silne ovplyvnená vzhľadom partnera, sú vo vzťahu prítomné iné emócie, ktoré držia vzťah pohromade. Tým však nechceme povedať, že iskre vo vzťahu po rokoch môžete dať zbohom. Istá dávka chémie je stále na mieste a povestná iskra by sa mali udržovať oboma partnermi. PhDr. Šadláková to vysvetľuje svojimi slovami: „Hormonálna explózia pôsobí ako droga, no neúčinkuje dlho. Toto hormonálne vypätie je stav, ktorý človeka postupne núti prejsť do šetrnejšieho režimu. A tu prichádza na rad láska v hlbšom význame slova. V nej by sme mali byť pripravení nielen prijímať, ale aj dávať. Ak chceme udržať v manželstve lásku aj po dlhých rokoch, mali by sme byť ochotní na vzťahu stále pracovať.“
Keď sa iskra vyparí, niektorí ju začnú hľadať v iných ľuďoch
Ak vzťah nestavia na pevných základoch a jeho existencia je podmienená aj potom vo veľkej miere vzhľadom či príťažlivosťou, partneri prestanú časom o seba prejavovať záujem. Povestnú iskru sa pokúsia niektorí jedinci nájsť znova v inom partnerovi. A tým sa dostávame k nevere. Neverní muži vraj svoje zálety radi ospravedlňujú tým, že sú to gény, teda aj hormóny. Hoci pár výskumov pripúšťa, že niektorí muži majú genetickú predispozíciu na neveru, stále existuje slobodná vôľa. No faktom ostáva, že vzťah založený na aktuálnom vzhľade partnerov nemá dlhodobú perspektívu. Ak je vzhľad naším prvým kritériom pre voľbu partnera, je to v poriadku. Ak je však hlavným a jediným kritériom počas trvania celého vzťahu, koledujeme si o to, že sa staneme neverníkmi alebo aj podvedenými.
Na začiatku vzťahu dajú na vzhľad viac muži, rokmi však zase ženy
Čo si myslíte? Sú vo vzťahu a otázke partnerstva viac vzhľadom posadnuté ženy alebo muži? Poprípade, kto rieši vzhľad partnera oveľa radšej a častejšie? Ženy alebo muži? Niektoré výskumy prezrádzajú, že v prvotných fázach vzťahu dbajú na vzhľad viac muži, pretože ich vzbudzuje k túžbe po žene. No a rokmi sme to vraj práve my ženy, ktoré si viac potrpia aj na vzhľade partnera v rámci dlhodobého vzťahu. Je dokázané, že ženy sú tie, ktoré sa chcú aj s pribúdajúcim vekom stále viac páčiť. O usadených mužoch sa naopak hovorí, že im je dobre, teda za predpokladu, že sú v partnerstve spokojní, a preto majú skôr tendenciu prestať sa o seba starať, lebo usúdia, že už majú ženu, tak netreba. Dokonca mnohí zvyknú aj pribrať, veď to niektoré poznáme, nemám pravdu? Žena to vníma opačne. Tá sa chce svojmu mužovi páčiť, či má 20, 30 alebo 50 rokov.
Neprehliadnite: Takéhoto muža majú dnes po boku 30-tničky, ktoré kedysi snívali o inom: Od viacerých nárokov upustili
Našťastie sa chémia ešte nevyznamenala, láska je v rukách ľudí a prírody
Chémia podmienená vzhľadom muža a ženy je prvotným impulzom k začatiu vzťahu. Moralizovať o dôležitosti povahy a vnútra človeka hneď na začiatku mi príde trocha pokrytecké, pretože najskôr sa bez debaty zamilujú oči, potom sa otvárajú a buď máme o toho človeka záujem, alebo nie. A vtedy to nezachráni ani vzhľad. U niekoho hrá vzhľad dôležitú rolu len na začiatku, iný si na ňom buduje vzťah, no tým ochudobňuje len sám seba a pripravuje sa o možnosť spoznať skutočné vnútro človeka. Niekedy má vzťah problém prežiť roky, lebo aj príťažlivosť ustupuje do úzadia a mladí nie sme večne. Na druhej strane treba hľadať iskru vo vzťahu, ktorý máme, než v nevere s cudzou osobou. Ako to vidí PhDr. Šadláková? „Kto by však chcel podstatu človeka zjednodušiť iba na to, že sme sexuálne objekty zamerané na rozmnožovanie, nahliadal by na nás len ako na zhluk buniek, ktorý sa riadi svojimi inštinktmi. Fungujeme síce biochemicky, ale stále je tu priestor na dušu. To, že berieme do úvahy aj slobodnú voľbu človeka, nie je moralizujúce, ale skôr vyzdvihujúce človeka nad úroveň zvierat, teda humánne.“ Ako si teda udržať lásku a chémiu či príťažlivosť aj po rokoch? Vedecky založení ľudia by možno skonštatovali, že by stačilo vedieť namiešať nejaký univerzálny elixír lásky alebo aby si človek na seba nastriekal hormón oxytocín a hneď bude pre opačné pohlavie príťažlivejší. Našťastie sa v tomto ešte chémia nevyznamenala a láska je stále len v rukách nás ľuďoch a prírody.