Navštívila som s kamarátkou veštkyňu: Neverila som jej ani slovo, ale po rokoch som si na ňu spomenula

K veštkyni som išla kvôli priateľke 

Milena pokladala vždy veštkyne za šarlatánky, ktoré si len vedia dať šikovne dve a dve dokopy alebo tipujú alebo hovoria neutrálne veci, pri ktorých je 50 percentná šanca, že to vyjde.  Preto, keď ju jej najlepšia priateľka požiadala, aby s ňou absolvovala seansu u jednej z nich, razantne odmietla. No po úpenlivom priateľkinom naliehaní sa nad ňou zľutovala, ale myslela si svoje. Dokonca sa ešte celou cestou na to miesto, kde sa mali s veštkyňou stretnúť, len usmievala a snažila sa ju ešte odhovoriť. „Bála som sa, aby moju priateľku niečím nevystrašila. Aby sa jej dotyčná šarlatánka nesnažila vsugerovať niečo, čo nie je alebo ju nabádať k niečomu, čo nemá cenu,“ objasňuje na úvod Milena. 

Mohlo by vás zaujímať: Alena si poriadne zavarila tým, čo urobila po prvej noci: Keď to daný muž uvidel, ihneď jej otvoril dvere

Povedala niečo, po čom mi na chvíľu zamrzol úsmev na tvári

Miesto, kde sa seansa konala, bolo skutočne tmavé, s množstvom všakovakých hlúpostí, ako ho Milena opísala. „Všade veštecké gule, sviečky, talizmany a kopa zvláštnych ďalších predmetov, o ktorých som ani netušila, na čo sú, a niektoré aj naháňali hrôzu. Myslela som si, že priateľku počkám vonku, ale ona nástojila na tom, aby som si aj ja vypočula, čo jej veštkyňa povie. Vzpierala som sa, ale nakoniec ma zase presvedčila,“ pokračuje Milena. Keď veštkyňa dala priateľke uspokojivú odpoveď na to, či získa to, o čom tak dlho sníva, a či jej to terajšie úsilie stojí za to, Milene to nedalo a rozosmiala sa. Vtedy sa pozornosť dotyčnej veštkyne obrátila jej smerom a povedala jej niečo, čo Milenu trocha znepokojilo. „Možno to bol ten tón hlasu, jej pohľad, alebo samotné prostredie, ale keď mi oznámia, aby som si svoj nadhľad a optimizmus šetrila, lebo ho budem raz v živote veľmi potrebovať, úsmev mi troška zamrzol. Potom dodala, že každá bolesť, ktorú prežijem z túžobného očakávania ma nakoniec dovedie k tomu, po čom budem túžiť, len nesmiem strácať optimizmus a vieru. Odišli sme odtiaľ a počas ďalších troch rokov som sa snažila na túto príhodu zabudnúť. Aj sa mi to darilo, až kým som skutočne nezačala prežívať jedno z najbolestnejších období môjho života,“ opisuje ďalej. 

Čítajte tiež: Odpoveď na otázku, ktorá sa víri v hlave mnohým: Máme všetci na internete partner číslo dva? 

Jedna bolesť začala striedať ďalšiu

O necelý rok od návštevy veštkyni si Milena našla skvelého muža a o rok na to sa aj vzali. Potom sa rozhodli, že je ten správny čas na dieťa. Milena si myslela, že to pôjde ako po masle. Dokonca skutočne na prvýkrát bez problémov otehotnela. No v treťom mesiaci spontánne potratila. Rozrušilo ju to, bola smutná, ale povedala si, že to bola len hlúpa náhoda a ďalší krát sa im to podarí. „O pol roka na to som otehotnela znova, všetko prebiehalo v poriadku, a v piatom mesiaci sa situácia zopakovala. Museli mi vyvolať potrat. Dieťa vo mne neprežilo. Vtedy som dostala skutočne strach a spomenula som si na slová veštkyne. Každá bolesť, ktorú prežijem ma nakoniec privedie k tomu, po čom túžim. Snažila som sa veriť a nestrácať optimizmus... No potom som už mala skutočne problém a otehotnieť. Snažili sme sa ešte celý ďalší rok a bezúspešne. Potom prišlo na rad prvé umelé oplodnenie, po ňom ďalšie. Boli to tri roky trápenia z toho, že nemôžem dať manželovi dieťa. A ja som po ňom tiež veľmi túžila,“ pokračuje. 

Neprehliadnite: Som vydatá, ale dodnes spomínam na svoju prvú lásku: Zakaždým, keď ho znova vidím, mám chuť niečo urobiť

Nakoniec ma opätovne prežívaná bolesť priviedla k vytúženému šťastiu

„V mysli som sa obviňovala, že som sa veštkyni smiala a dokonca aj to, že ma prekliala. No nakoniec to vyšlo. Po treťom umelom oplodnení prišli na svet naše krásne, zdravé dvojičky, Alex a Sofia a ja som pocítila to neskutočné šťastie po zakúsení tej bolesti. Nehovorím, že som odvtedy na veštkyne zmenila názor, ale minimálne na tú jednu z mojej minulosti áno. Pretože, to čo mi povedala, som prežila a vydržala som to aj vďaka jej slovám, aby som nestrácala vieru a optimizmus,“ dodáva na záver svojho príbehu šťastná Milena, ktorú bolesť nakoniec skutočne priviedla k vytúženému šťastiu.