Môj vzťah s matkou je horší, než keď som bola mladšia: Aj kvôli tomuto si už vôbec nerozumieme

Samostatnosť má svoje nevýhody

„S mamou sme si počas mojej puberty náramne rozumeli.“ začína príbeh Emma. „Nikdy mi nič nezakazovala, plne mi dôverovala a o všetkom, čo sme vonku stvárali, vždy vedela a plne to rešpektovala.  Nebola som zlé dieťa, ale ani nijaký anjelik.“ dodáva.

Inšpirujte sa: Matka vždy uprednostňovala moju sestru: Tá jej nakoniec urobila takúto hanbu, no matka ju ešte prekonala

„Veci sa začali komplikovať až vtedy, keď som skutočne začala dospievať a rozhodovať sa o svojom živote sama. Akoby sme si s matkou postupne ale isto prestávali rozumieť.“

Prvý odchod do zahraničia

„Všetko sa začalo komplikovať, keď som sa po vysokej škole konečne rozhodla bývať sama. Možno to nečakala, neviem, ale rozhodne tým nebola nadšená. Asi si odrazu uvedomila, že časy, keď som po seminároch či prednáškach sedela doma, pomáhala jej a všetko sme jedna o druhej vedeli, sa už skutočne skončia a nič na tom nemôže zmeniť. Zo začiatku mi to bolo ľúto, no neskôr som si uvedomila, že sa vo svojom živote musím pohnúť ďalej a zostávať doma len preto, aby bola spokojná, to nikam nevedie.“ pokračuje v rozprávaní Emma.

Nenechajte si ujsť: Moja dospievajúca dcéra ma takto oklamala: Vďaka jej klamstvu sa nám nakoniec podarilo zlepšiť vzťah

„Všetko sa však ešte viacej skomplikovalo, keď som jej oznámila, že kvôli práci odchádzam žiť do Londýna. Tvrdila, že mi to praje, no v jej očiach som videla, čo si v skutočnosti myslí. Bola nešťastná. Skutočne nešťastná a sklamaná.“

Keď vzťah komplikuje iný vzťah

"Po štyroch mesiacoch som sa prvýkrát na Vianoce vrátila domov a ona mi nedokázala uveriť, že som skutočne šťastná. Celý čas sa so mnou nerozprávala, odpovedala mi strohými vetami a cez slzy." spomína nešťastná Emma. "Keď som jej však na Prvý sviatok vianočný medzi rečou povedala, že mám v Londýne priateľa, som neskutočne zamilovaná a mám pocit, že je to ten pravý, nedokázala mi uveriť a jej hnev a smútok prepukli v obrovskú hádku."

"Vraj som nevďačná dcéra, ktorá neustále žije preč, nezaujíma ma, čo si myslí alebo cíti, zavolám len vtedy, keď niečo potrebujem a to, čo cíti ona alebo či nepotrebuje pomoc, je mi vyslovene ukradnuté. Nikdy nie som doma, nevie nič o tom, čo robím a jej sen o tom, že ma bude mať každý víkend v obývačke a po pár rokoch prídu vnúčatá, sa jej začína rozplývať medzi očami.“ smutne dodáva Emma.

Prečítajte si: Deň, v ktorom ste sa narodili, prezradí, akou budete matkou: Štvrtok patrí emotívnym, sobota zase ambicióznym

Nie som nevďačná

"Odvtedy sme sa nevideli. Zbalila som si kufre a vzala prvé lietadlo naspäť. Necítim sa byť vinná, či nevďačná. Ľúbim ju, zaujímam sa o ňu, nechcem, aby si myslela, že mi je ukradnutá. Iba si žijem svoj život. Je mi ľúto, že nie je taký, ako si ho ona v hlave pre mňa vysnila, no svet tak nefunguje. Generačné rozdiely tak nefungujú a ani vzťahy medzi matkou a dcérou, keď chce každá od života niečo iné, tak nemôžu fungovať. Možno si raz k sebe nájdeme cestu, no v prvom rade, musím ja nájsť tú svoju."