Dvakrát som sa vydala za toho istého muža: V tomto bol však rozdiel, keď som si ho brala prvýkrát a po rokoch

Čím viac ma odhovárali, tým viac som sa chcela vydať

„Vydávala som sa ako 19-ročná. Viem, na čo myslíte, ale nie, nemusela som. Nebola som tehotná, len zamilovaná a naviac, keďže nás bolo doma viac než dosť súrodencov, chcela som najmä vypadnúť z domu. Dnes viem, že to nebol práve najšťastnejší nápad. Avšak poznáte to, čím viac sa vám to snažia vyhovoriť, tým viac idete do toho. A je jedno, či je to svadba, alebo niečo iné, jednoducho si postavíte hlavu a idete do toho takpovediac bezhlavo...,“ objasňuje svoje rozhodnutie ešte nie ani dvadsiatničky naša čitateľka Majka (32). 

Mohlo by vás zaujímať: Všimla som si, že manžel jednu vec úplne zmenil: Podľa nej som zistila, že je v manželstve nešťastný

Hoci medzi Majkou a jej už vtedy manželom Mirom bola láska aj príťažlivosť, postupom času sa veľa vecí začalo meniť. Obaja študovali, naviac v iných mestách, v podstate sa vídali len cez víkendy, takže o spoločnej domácnosti nemohlo byť až tak reči. Žili u Mirových rodičov, ktorí im našťastie veľmi pomáhali, aby mohli študovať. „Hoci sme sa popri dennému štúdiu snažili obaja aj pracovať, na spoločné vlastné bývanie by sme určite peniaze nemali. Takže počas celého nášho štúdia sme u svokrovcov na domácnosť príliš neprispievali. Naopak, veľmi nám aj finančne vypomáhali jeho rodičia, keďže moji sa mali ešte o koho starať,“ pokračuje Majka. 

Keď ma podviedol, ešte sa mi aj uľavilo

Avšak po rokoch takéhoto spolužitia sa stalo to, čo predpokladali aj ich rodičia z oboch strán. S Mirom sa od seba veľmi vzdialili. Nielenže prestali fyzicky spolu žiť, keďže na to nebolo práve veľa príležitostí, ale bolo to akoby sa celkom prirodzene prestali o seba zaujímať. Každý z nich viedol  iný život v inom meste, s inými priateľmi a záujmami, a keď sa cez víkendy, sviatky a prázdniny stretli doma, nemali si časom už ani čo povedať. Tiež tu bol ten problém, že im prirodzene chýbala fyzická blízkosť druhého človeka. „Celú dobu, čo som bola od neho, som zároveň bojovala s nutkaním ísť na rande, alebo len tak na kávu, na večeru s mužom, prepadávali ma myšlienky na sex a mala som z toho výčitky svedomia. Keď sme doštudovali, stalo sa niečo, za čo som bola v kútiku duše aj vďačná. Miro sa mi priznal, že ma podviedol. Ak si myslíte, že som spustila hysterickú scénu, ste na omyle. Celkom pokojne som mu na druhý deň navrhla rozvod a on bez mihnutia oka súhlasil. Pre oboch to bolo najrozumnejšie riešenie, pretože sme vôbec nevedeli, čo chceme. Odvtedy sme si šli každý svojou cestou, bez hnevu, výčitiek, jednoducho sme to cítili rovnako,“ priznáva na rovinu Majka. 

Čítajte tiež: Môj muž bol dokonalý: Kvôli tejto jednej jeho chybe som mu bola neverná a to nebolo všetko

Bol v tom čert, že sa znova stretli

Medzitým si Majka aj Miro zariadili život tak ako im to vyhovovalo. Dospeli, mali za sebou vzťahy, rozbehli vlastnú kariéru, Miro si založil reklamnú agentúru a z Majky sa stala ekonómka. „Asi v tom bol čert, aby sme sa znova po rokoch s Mirom stretli. K tomu všetkému, na tom najobyčajnejšom mieste zo všetkých, v kine. Obaja sme tam boli aj so svojimi novými známosťami, ale neviem, prečo, keď som ho uvidela takého zmeneného, iného, dospelejšieho, rozbúchalo sa mi srdce ako kedysi. Prehodili sme pár zdvorilostných fráz a pobrali sa každý iným smerom. No netrvalo ani deň, a Miro sa mi ozval (našťastie sme mali stále tie isté čísla), či nezájdeme na večeru. Od tej večere sa akoby pohli ľady, a ešte v ten večer sme skončili u mňa v posteli. Hoci by sa mohlo zdať, že sme len chceli pospomínať na staré dobré časy, opak bol pravdou.

Neprehliadnite: Dominika si myslela, že našla lásku svojho života: Po tom, ako vstúpila do manželstva, bola psychiky týraná

Neprestali sme sa vídať, naopak, začala som chodiť so svojím exmanželom. Po roku randenia sme sa vzali. No tentokrát nás už nikto nevystríhal. Myslím, že naši rodičia vedeli už dávno to, na čo sme prišli mi až na druhý pokus. Aj v láske musí človek dospieť. Najprv by si mal vychutnať, čo mu ponúka mladosť, užívať si život, prísť na to, kým je, kým chce byť, a potom premýšľať nad tým, že spojíme svoj život so životom niekoho iného. Zrazu sme si mali toho toľko čo povedať, odovzdať jeden druhému nielen fyzicky, ale predovšetkým duchovne. Boli sme tí istí ako pred rokmi a predsa iní,“ uzatvára svoj šťastný príbeh naša čitateľka Majka.