Prečo stále túžime žiť život niekoho iného?

Vekom človek bilancuje svoj doterajší život a niekedy si uvedomí aj jednu smutnú pravdu. V mladosti skôr rebelujeme, no v dospelosti sa zase väčšinou len prispôsobujeme. Až prídeme do momentu, keď sme nútení objaviť alebo len oprášiť ten kúsok sebeckosti, ktorý sa v nás skrýval aj za cenu, že nie všetkým sa to bude páčiť. To je príbeh mnohých z nás. 

Prečítajte si aj: "Vyzliekli" sme muža v obleku: Viete, akí sú vždy upravení páni v súkromí?

Mladosť má na sebeckosť právo 

Keď máte dvadsať a celý život pred sebou, vidíte len seba a všetko to, čo by ste chceli dosiahnuť, vlastniť, urobiť. Nikto vás v tomto veku nebude preto odsudzovať, zatracovať, ohovárať, a už vôbec nie nazývať sebeckým. Naopak, svet vás vyzýva k tomu, aby ste chceli všetko, nehovoriac o tých najbližších, vašich rodičoch. Zažili ste ten pocit, keď sa vás rodičia snažili v mladosti nabádať k niečomu, čo vlastne nie je váš sen, ale sen z ich vlastnej mladosti, ktorý si nedokázali splniť? Potom z ich strany čelíte veľkým očakávaniam, možno aj tlaku,  máte pocit, že nežijete svoj život, ale ich, ak sa im snažíte vyhovieť.  V tomto veku však máte tú výhodu, ktorú mali rovnako aj oni. Dokážete v sebe nájsť tú potrebnú dávku odvahy, vzoprieť sa a robiť veci po svojom. Nič neľutujete, ste sebeckí, pretože chcete len žiť svoj život. Niet čo vyčítať, je len prirodzené ísť si svojou vlastnou cestou za splnením vlastného sna. 

Sebeckosť nie je výsadou každého, ale príde čas, keď ju všetci odložia bokom

Treba však podotknúť, že hoci nám je sebeckosť v tomto veku odpustená, nie všetci sme jej schopní. Niektorí z nás sa s ňou už rodia, iní si ju neosvoja nikdy. Možno to bolo výchovou, možno nami samými, to vieme len my. No nech to bolo, ako bolo, faktom ostáva, že keď dospejeme a náš vek sa blíži k ďalšej životnej etape, napríklad k prahu tridsiatky a vyššie, od svojej sebeckosti upustia bezmála aj tí, ktorí boli v jej zajatí dlho. Dôvod je jednoduchý. Prídu ľudia, ktorí pre nás budú predstavovať ďaleko oveľa väčšiu prioritu, než sme my sami. Manželka, manžel, deti, starosť o nich, o naplnenie ich potrieb, o ich šťastný a plnohodnotný život. Všetko sa deje tak prirodzene, že nad tým ani nepremýšľame. 

Samozrejme, že z času na čas pociťujeme, že už nemáme toľko času na naplňovanie vlastných potrieb, na robenie vecí, ktoré nás kedysi robili takými šťastnými, slobodnými, na plnenie snov, ktoré sme ešte nestihli, na prežitie zážitkov, ktoré sme ešte neprecítili. No paradoxne, hoci si niekedy nad týmito všetkými možnosťami, ktoré sme mali, niekedy povzdychneme, a svojej sebeckosti z času na čas povolíme opraty, ktoré sme tak pevne ukotvili, vieme, že to robíme pre veci a predovšetkým ľudí, ktorí sú v daný moment pre nás oveľa dôležitejší. 

Túžba po láske nás núti žiť život niekoho iného

No ak svoju sebeckosť ukotvíme príliš silno, zabudneme na to, čo bolo kedysi dôležité pre ten náš život. Najmä pre nás ženy je také prirodzené vzdávať sa v prospech druhých svojich vlastných snov, túžob, radostí, záujmov len preto, aby boli všetci okolo nás dokonale šťastní, deti opatrené, manžel sýty a bez zbytočných starostí navyše. V snahe po uznaní seba samej v očiach rodiny, priateľov, možno svokry či ostatných ľudí si ani neuvedomujeme, že sme v istom bode nášho života prestali žiť svoj život, aby sme sa snažili žiť život podľa predstáv tých, ktorých milujeme, poznáme, obdivujeme, ktorým možno chceme dokázať, že sme lepší než oni. Ale kde sa v nás vlastne berie tá potreba snažiť sa stále dokola o to, aby nás ľudia mali radi? Prečo vlastne po tom tak veľmi túžime? Psychologička PhDr. Anna Rybáriková zastáva názor, že na túto otázku určite neexistuje len jedna správna odpoveď, takže ak niekto nájde inú hypotézu, ktorá mu pomôže, je to v poriadku. Ale svoj odborný názor nám predsa len predostiera: „Myslím si, že táto naša potreba sa začína od narodenia, resp. pred ním, keď je pozornosť a záujem rodičov /matky/ venovaná bábätku, kedy sa okolo dieťatka točí celý svet, prihovárajú sa mu rodičia, príbuzní, aj cudzí ľudia – a to väčšinou s radosťou a úsmevom na tvári. A dieťa má naplnenú základnú túžbu – byť milovaný mamou a otcom a zároveň má naplnené všetky fyziologické potreby. A tento intenzívny vnútorný pocit potom hľadáme a napĺňame si po celý život."

V mene lásky k druhým urobíme všetko, ale čo sme schopní urobiť v mene lásky k sebe samému? 

Ak nie láska, čo je potom hnacím motorom všetkého, čo človek robí? Z lásky k žene či mužovi sme schopní  urobiť aj veci, za ktoré sa neskôr hanbíme, v mene lásky k deťom neváhame obetovať aj to posledné vrátane vlastného života. Ak tak veľa dokážeme zo seba dať v mene lásky k druhým, prečo nie sme ochotní urobiť aspoň minimum z toho v mene lásky pre seba samého? 

Prečítajte si aj: Vďaka týmto veciam ušetríte peniaze každý deň: Stačí, ak sa budete držať týchto pravidiel

Keď príde čas oprášiť mladícku sebeckosť 

Nehovoríme, že život svojich snov prežijete len vtedy, keď obetujete druhých a uprednostníte seba. Nehovoríme ani to, že na to, aby ste boli vo svojom živote šťastní, sa musíte zaujímať len o naplnenie svojich potrieb. A už vôbec nehovoríme to, že žiť život podľa vlastných predstáv znamená prestať sa zaujímať o životy, pocity a potreby tých ostatných. Ale hovoríme toto... Ak si všetci, ktorých milujete, zaslúžia, aby ste im vytvárali život, po akom túžia, nezaslúžite si v mene tejto lásky to isté aj vy? No na to, aby sa vám to podarilo, nesmiete prestať na seba zabúdať a musíte sa naučiť byť trocha sebeckí. Psychologička nám objasní, prečo má aj na prvý pohľad negatívna ľudská vlastnosť, akou je sebeckosť, miesto v našich životoch, a prečo je také dôležité si k nej v určitej životnej etape napokon nájsť opätovnú cestu. 

Napokon pochopí každý...

Ak sebeckosť znamená dopriať si trocha času pre seba, svoje sny a túžby, tak buďte hrdí na to, že to dokážete, a netrápte sa výrokmi tých, ktorým sa to nepáčilo, pretože napokon všetci dospejeme k tomu istému. Skôr či neskôr pochopia aj tí, ktorých sme v mene prejavu lásky k sebe samému stratili, že bez kúska sebca v sebe vnútorný pokoj, rovnováhu a vytúžené šťastie nenájdeme. Pamätajte na jedno, váš život je rovnako dôležitý a ak budete vo vnútri šťastný vy, potom to bude nielen vidieť aj navonok, ale budú šťastní aj ľudia vo vašej blízkosti. Tak sa nehanbite prejaviť ten kúsok sebeckosti, ktorý ste si skrývali na horšie časy, alebo ten, o ktorom ste si možno mysleli, že ho ani v sebe nemáte, pretože jeho úloha na ceste naplnenia našich životov je jednoducho nevyhnutná.

Viac sa o mužoch, vzťahoch a iných zaujímavých témach dočítate v najnovšom čísle magazínu Feminity, ktorý je práve v predaji!