Nadriadená mi robila zo života peklo: Všetko to skončilo tak, ako by som však naozaj nečakala

Patrím medzi ľudí, ktorí nemajú problém sa zblížiť s kýmkoľvek, i keď mnohí známi mi vyčítajú prílišnú naivitu, na ktorú som časom doplatila aj v novej práci. Pozícia, na ktorú som nastúpila patrila vždy medzi moje vysnívané. Kreatívna práca v reklamnej agentúre bola doslova „dream jobom“ a bola som ochotná urobiť čokoľvek, aby som zapadla, zapôsobila a získala si všetkých kolegov. To znamenalo veľa spoločných akcií, večnú pripravenosť byť komukoľvek k službám...

Mohlo by vás zaujímať: Neznášam svoju prácu: Túto vetu si už viac nepoviete, ak urobíte toto...

Boj o miesto

Môjmu oddeleniu šéfovala žena, ktorá bola odo mňa len o dva roky staršia, skúseností sme mali rovnaké a v podstate sme si od prvého momentu sadli. Aspoň to som si myslela. Prvé týždne bola neuveriteľne milá, dokonca som sa nazdávala, že kolegiálny vzťah prerastie do priateľstva. No po takmer dvoch mesiacoch sa začalo peklo, o ktorom sa mi ani nesnívalo. V práci sa mi darilo, šéfovia boli s výsledkami spokojní a povrávalo sa, že o pár mesiacov by som sa mohla dočkať povýšenia. To by znamenalo obrať o prácu moju nadriadenú, ktorá mala za sebou nie veľmi vydarené projekty. Obe sme vedeli, čo je v hre, ale ja som to akosi prehliadala, viac som bola prístupnejšia ako priateľka, než súperka o pozíciu. No ona bola pravým opakom. Akonáhle sa dozvedela o mojom možnom povýšení na jej miesto, začala do mňa najprv bezvýznamne rýpať, potom si ma doberať na spoločných stretnutiach až to vyvrcholilo strápňovaním pred klientmi. Dokonca nemala utrúsiť pred nimi poznámky, že pre získanie zákazky, som ochotná urobiť naozaj čokoľvek. Šikana z jej strany narastala každým dňom, čo sa podpisovalo pod moje pracovné výsledky, čo samozrejme hralo do jej kariet.

Neprehliadnite: Kolegyňa mi zničila vzťah: Takto nepekne sa jej to nakoniec vrátilo

Inak to nešlo

Ako som už spomenula, keďže šlo o moju vysnívanú prácu, všetku tú šikanu som bola ochotná znášať a trpezlivo som ju znášala takmer celý rok. No potom nastal zlom, ktorý zmenil všetko. V práci sa rozšírila informácia, že do pobočky v zahraničí hľadajú nového manažéra a ten, kto získa najlepšiu zákazku nasledujúce mesiace, dostane túto pozíciu. Bola som pripravená odignorovať všetky tie nepríjemnosti, ktoré sa na mňa valili nielen od nadriadenej, ale aj kolegov, ktorí uverili jej kecom. Sústredila som sa na prácu a získala naozaj významného klienta. Keď sa o ňom dozvedela ONA, vedela, koľká bije a poza môj chrbát si dohodla stretnutie s mojím klientom. V deň uvedenia prezentácie teda všetko padlo, a keď sa má šéfovia opýtali na prácu, len mlčky som stála ako žiak v riaditeľni a snažila sa zatlačiť slzy, ktoré sa silou mocou drali von. Keď sa ma opýtali, ako je možné, že som stratila klienta, ktorého som mala istého, nevydržala som to a povedala som im o celom probléme s mojou nadriadenou. Nechcela som „žalovať“, príde mi to hlúpe a detinské, ale v tom momente mi to bolo jedno. Povedala som im, že od momentu, kedy sa rozšírili správy o mojom povýšení, sa moja vedúca snažila ma všemožne znemožniť, psychicky ma ničila a terorizovala. Čakala som, že ma vysmejú, alebo povedala, aby sme si to vyriešili samé. No namiesto toho sama opýtali, prečo som im to nepovedala skôr. V momente si ju zavolali a zisťovali, ako sa veci majú. Keďže nečakala, že ju natrem, bolo viditeľné, ako je zaskočená a nezmohla sa ani na slovo. A to ju v podstate usvedčilo. Dostala okamžite výpoveď a ja jej miesto. Viac sme sa nevideli a ja som konečne mohla spokojne chodiť do práce a tešiť sa z nej. Občas človek musí jednoducho „žalovať“...