Myslela som si, že nášmu vzťahu je koniec, no všetko sa skončilo úplne inak...

Nebolo to dokonalé, ani zďaleka. Martin bol vždy závislý od práce, ale ja som vedela, do čoho idem. Venoval sa stavebníctvu, mal svoju firmu a väčšinu času trávil na stavbách. Ja pracujem vo firme, kde končím väčšinou už o tretej a potom mám čas len pre seba. Veľakrát som sa sama seba pýtala, či mám pokračovať vo vzťahu, v ktorom priateľa vidím len v posteli a aj to niekedy až ráno,  pretože keď prichádza z práce, ja už spím. 

Nevedela som si ale prestaviť, že by som sa s ním len tak rozišla. Veď problémy sú na to, aby sa riešili. Cítila som sa ale osamelá, čím ďalej, tým viac. Prihlásila som sa na zoznamku, kde som si chcela aspoň s niekým písať. Kvôli Martinovi sme sa presťahovali do mesta, kde som nikoho nepoznala, takže kamarátky a aj rodina boli ďaleko. Písala som si nezáväzne s viacerými mužmi, všetkým som vždy na rovinu povedala, že som zadaná a že tu vypĺňam voľný čas, na štrikovanie som ešte príliš mladá. 

Dohodla som si stretunite

Z môjho písania sa postupom času stala závislosť, konečne som sa cítila, že má o mňa niekto záujem a že má na mňa konečne niekto čas. Môj Martin o ničom netušil, nemal si kedy všimnúť, že som nalepená na mojom telefóne a píšem si z cudzími mužmi. Písanie prerástlo do hlbšej a osobnejšej komunikácie  jedným mužom. Dohadovali sme sa na stretnutí. Po tom, ako som mu poslala pár mojich fotiek z leta, sa chcel stretnúť hneď. 

V ten deň, ktorý sme sa mali s neznámym stretnúť, som sa ráno zobudila bez telefónu. Našla som v kuchyni otvorenú a prázdnu fľašu vína, vedela som že je zle. Martin prišiel v noci domov a neviem z akého dôvodu, si zobral môj telefón. Všetky správy s mužmi, aj dohodnutie stretnutia si musel prečítať a ja som totálne spanikárila. Volala som mu, nezdvíhal. Volala som jeho kolegom, tí mi povedali že Martin je na firme, opitý tak, že nevládze ani chodiť. 

Najdlhšie hodiny môjho života

Prišla som za Martinom a čakala pri ňom, kým vytriezvie. Boli to najdlhšie hodiny môjho života, vedela som že vzťahu je koniec. Martin, po tom ako sa prebudil, nepovedal ani slovo. Mlčal, až kým sme neprišli domov. Povedal mi, nech sa prezlečiem do niečoho slušného, on zatiaľ niekam odišiel. Ja som absolútne nechápala čo sa s ním deje. Martin prišiel o hodinu, ja som bola nachystaná a nasadli sme do auta. Stále som nevedela čo sa deje, išli sme na smer môjho rodného mesta.

Všetko zlé je na ničo dobré

Martin zaparkoval pred domom mojích rodičov, zobral ma za ruku a zazvonil na zvonček. Otvoril môj otec a Martin sa ho už medzi dverami opýtal, či si môže jeho dcéru vziať za ženu. Všetci sme tam stáli s otvorenými ústami, Martin vytiahol prsteň z vrecka a požiadal ma o ruku. Povedal, že o mňa nemôže prísť a bude všetko inak. Zaslúžim si byť šťastná, vo vzťahu, kde sú na to dvaja. Martin odvtedy deleguje svojich zamestnancov z domu aspoň tri krát do týždňa a konečne si začal aj on užívať život. Všekto zlé je na niečo dobré a obaja sme sa zo svojich chýb navždy poučili.