Dom v stráni Sone Valentovej žije s prírodou

Záhrada je nádherné prírodné divadlo. O scénu a réžiu sa starajú majiteľ a príroda. Ak človek rešpektuje prírodu, pokúša sa o súlad s ňou, stáva sa záhrada miestom, kde sa odohráva od jari do zimy, od východu slnka až po jeho západ množstvo malých Božích zázrakov.
Takto predstavuje svoju záhradu herečka Slovenského národného divadla Soňa Valentová. Jej záhrada ani v zimnom čase, pokrytá jemnou perinou snehu, nestráca farebnosť, neprichádza o vône a vtáčiu kulisu. Záhrada nespí, stále žije, len iným tempom a rytmom ako na jar, v lete či jeseni.

Soňa Valentová vyrástla v rovinatej Trnave. V rodičovskom dome bola záhrada, a keď sa mladá herečka ocitla s manželom režisérom Pavlom Hasprom v bratislavskom paneláku, nič viac jej nechýbalo ako čerstvý ranný vzduch a štebot vtáctva, ktorý ju vítal každé ráno doma. Podvedome hľadala spojenie s prírodou vo zvyškoch vidieckych záhrad na konci sídliska Pošeň, kde sa na jar pásli húsatá.

Túžba Sone Valentovej sa splnila, keď si za pomoci rodičov s Pavlom Hasprom pred tridsiatimi rokmi kúpili starší rodinný dom neďaleko Bratislavského hradu.
Dom je dokonale zrekonštruovaný a jeho okolie utopené v zeleni stromov. Stačí zatvoriť jemne kovanú bránu, zísť po schodoch k malej terase a v sprievode pani Valentovej a jej veselého psíka Rodyho sa možno vydať do zelenej galérie ukrytej za domom.

Jej opornými stĺpmi sú smreky, borovice a brezy, obyvateľmi keramickí snehuliaci, slimák, kovové lastovičky, ktoré zdržala pred odletom do letných krajín príťažlivosť zlatého ónyxu.
Vo vzduchu sa vznáša aj v zime poletujúca pracovitá včela. Táto záhrada má ducha, ktorý nezaprie zmýšľanie tvorcov záhrady ani umelcov, čo diela vytvorili.

Soňa Valentová s Pavlom Hasprom od chvíle, čo začali bývať v dome, modelovali svoju záhradu ako miesto, kde nadobudnú pokoj a rovnováhu po vypätom pracovnom dni, ale aj miesto, kde nájdu útočisko, ale aj zábavu ich deti. “Záhrada sa mi od prvej chvíle páčila, pretože pozemok je na úbočí. Náš dom so záhradou v stráni poskytoval v zime deťom napríklad výbornú sánkovačku,“ spomína na šťastné rodičovské chvíle Soňa Valentová. A vzápätí si vybavuje ďalší záhradný obraz, ktorý jej navždy utkvel v pamäti.
“Už tu nemáme višňu, ktorá tu kedysi rástla spolu s ďalšími ovocnými stromami. Ale ja stále vidím, ako pod višňou sedí moja mama. Už niet ani višne, ani mamy, ale obraz v mojej pamäti stále zostáva,“ ponára sa do spomienok pri prechádzke neveľkou záhradou Soňa Valentová.

Keď sa ráno zobudí, otvorí oblok a vyzrie do záhrady. Nechá sa pohladiť prvým vánkom čerstvého ranného vzduchu a započúva sa do štebotu vtáctva. Teraz v zime svoj kŕdlik sýkoriek poctivo prikrmuje. Vtáčie kŕmidlo je priam ako z rozprávkovej krajiny Ondreja Zimku. Stojí na spílenom kmeni smreka, ktorý pred časom začal chradnúť. Dnes, zarastený brečtanom, slúži ako podstavec pre kŕmidlo.

Ako čas letí, mení sa záhrada i ľudia, ktorí ju obývajú. Pre Soňu Valentovú sa záhrada stala miestom, kde môže viesť rozhovor sama so sebou i s Bohom, kde človek rozjíma. “Je to môj kúštik zeme, na ktorom lipnem, lebo viem, že som jeho súčasťou,“ vysvetľuje svoju zemitosť Soňa Valentová.

Ale táto drobná žena sa nestará len o svoj diel zemičky. Rada chodí na vychádzky do okolia Hradu a zelený priestor okolo považuje za záhradu všetkých Bratislavčanov a vôbec - občanov Slovenska.
“Keď zbadám nejaký odpadok, zodvihnem ho. A keď vidím, že všade naokolo sa stavia, nahlas vravím, že raz to horko oľutujeme. Nepáči sa mi premena Zámockej ulice, ktorá vôbec nepriblížila atmosféru zamýšľanej uličky remeselníkov a umelcov,“ hovorí Soňa Valentová, ktorá túži po tom, aby Bratislava bola zelenšia a voči prírode ohľaduplnejšia.

Štyri ročné obdobia
" Som človek zmeny,“ znie krédo Sone Valentovej, ktorá hovorí, že by nemohla žiť v trópoch. Miluje štyri ročné obdobia a zmeny, ktoré striedaním svojej vlády jar, leto, jeseň a zima navodzujú.
Záhrada pripomína Soni Valentovej podstatu ľudského bytia. Na jar sa život mocne ohlási k životu, v lete obleje človeka svojou horúčosťou a podaruje prvé plody, na jeseň dozrieva a v zime končí.
" Nikdy som nemala rada jeseň. Ale teraz, keď som sa sama ocitla v jeseni života, milujem toto ročné obdobie, najmä keď nás objíme jeseň teplá, plodná a farebná. Jeseň - to je sladké hrozno a muštík prekvasený do burčiaka, slnko už nie žeravé, ale príjemne teplé," vyznáva sa Soňa Valentová.
A zmieruje sa aj so zimou, pretože " je pokojná a vďaka snehu nádherná, belostne čistá, silným mrazom aj očistná,“ hovorí Soňa Valentová, ktorá rešpektuje prírodu a vidí za ňou boží poriadok.

Soňa Valentová
Vynikajúca slovenská herečka, členka Činohry SND od roku 1967 stvárnila množstvo postáv - v divadle, filmoch, televíznych inscenáciách či muzikáloch.
Zažiarila napríklad vo filme Kladivo na čarodejnice, v Americkej tragédii, Nebezpečných známostiach, Mizantropovi alebo v Ženskom zákone či v Dome v stráni.
Soňa Valentová tvrdí, že si obľúbila každú postavu, ktorú hrala, inak sa herectvo poctivo nedá robiť.
Dlhé roky bol jej najväčším umeleckým kritikom manželom, teraz sú to jej dve dcéry.
Valentová sa narodila v zámožnej rodine v Trnave. " Zažila som časy, keď sme boli veľmi bohatí, ale aj chudobní. A dobre viem, že na majetok sa človek nemôže spoliehať. Je dobré, keď má človek všetkého dostatok, ale príliš veľa bohatstva môže slabším charakterom uškodiť," vyjadruje svoj vzťah k bohatstvu Soňa Valentová.

Zdroj: Jozef Sedlák pre Pravdu
Foto: Ivan Majerský pre Pravdu