Marta Dvorská: Úžitkové výtvarné umenie patrí do záhrady

Ustavične sa mení, a tým človeku pripomína, ako život plynie, ako spolu so záhradou dospieva aj jej majiteľ.

Hovorí sa, že zimná záhrada je smutná. Súhlasíte? S

mutná, skôr melancholická. Ale to závisí povedzme od počasia. Keď napadne čerstvý sneh a dolu briežkom sa spúšťa na sánkach náš vnúčik, je tu veselo. Alebo keď docupkajú do našej záhrady srny z neďalekého lesa. Raz si vykračoval oproti našej dcére dokonca diviak.

Čo robíte rada v záhrade?
Teraz cez zimu spolu s manželom radi prikrmujeme vtáčiky. Sú tu celé kŕdle sýkoriek, dokonca sa sem chodí kŕmiť aj hýľ. A najnovšie sa chodím pozerať denne, ako utešene mi kvitnú snežienky. Ešte to síce chvíľu potrvá, kým vyprevadia zimu z našej záhrady, ale potom príde čas magnólie. Viete, že máva až 500 kvetov? Je to úžasná krása. Záhrada hrá každú chvíľu inými farbami – v tráve kvitnú nežné fialky, nájdu sa tu konvalinky a na skalke nežný horec a plesnivec. Nie sú z Tatier, ale kúpili sme ich v švajčiarskom Zermatte.

Manžel sa pýši v záhrade sochou Jána Borka Dáma s vejárom. A vy?
Všetkými rastlinami, ale mne zasa robia radosť keramické kvetináče od akademickej sochárky Edity Devínskej. Myslím si, že úžitkové výtvarné umenie patrí do záhrady. Dotvára jej atmosféru a hovorí o vkuse majiteľa.

Zdroj: -sd- pre Pravdu
Foto: Ivan Majerský, Pravda