Stromy vracajú ľudí naspäť prírode

V dedinách pri Bratislave rastú domy ako z vody. Nie stovky, ale tisíce Bratislavčanov, ktorí ešte nedávno prúdili do mesta ako vidiečania, sa znova sťahujú za mesto. Lebo mesto nemá dosť pozemkov pre rodinné domy a záhradu. Zato vidiek ich má a Slováci sú vo svojej podstate prírodní ľudia. Aj herečka Bibiana Ondrejková, v mladosti zakorenená v Senici a starorodičovskom Borskom Mikuláši a Čároch, žije po krátkej bratislavskej pauze opäť na vidieku. V Dunajskej Lužnej sa jej naplnil sen o rodinnom dome, záhrade, bazéne. Jej dve malé neposedné dievčatká Bibianka a Grétka poletujú po záhrade ako dva motýle a vychutnávajú si voľnosť, ktorú im poskytuje záhrada. V nových štvrtiach v Dunajskej Lužnej sa všetko modeluje od základu. Domy, záhrady aj medziľudské vzťahy. Na ulici, kde žije Bibiana Ondrejková, vidno, že ju ovládli mladí ľudia. Z každého domu sa ozýva džavot detí aj záhrady sú tomu prispôsobené. U Ondrejkovcov sa okolo celého domu tiahne profesionálne položený zelený trávnik. Po piatich rokoch, kde-tu z neho vykukujú žlté hlávky púpavky. Kým manžel sa na púpavu hnevá, Biane a jej deťom neprekáža - je to jeden z prvý nežných poslov jari a príležitosť ako naučiť dievčatá pliesť kvetinové venčeky. V záhrade niet jedinej zeleninovej hriadky, pozdĺž plota sa tiahnu ostrovčeky okrasných kríkov a stromov, medzi ktorými dominuje fialovočervený japonský javor. Keby sa malé škôlkarky chceli hrať na skrývačku, zelené zátišia by im poskytli už dobré skrýše. Aj to svedčí o tom, že záhrada, podobne ako deti, rýchlo rastie a mení podobu priestoru, ktorý obklopuje dom. Najlepšie to vidno na stĺporadí zelených tují. Tie vytvorili akúsi zelenú bariéru juhovýchodnému vetru, ktorý prinášal prach z priľahlého poľa. "Najprv sme chceli mať voľný pohľad do šírej južanskej krajiny, ale potom nás občasné prudké nárazy vetra presvedčili o tom, že dom treba chrániť," vysvetľuje rozhodnutie vysadiť stromy Bibiana Ondrejková. Bibiana je duša romantická aj praktická. V záhrade napríklad niet zeleninového záhona. Mladá herečka, moderátorka, ktorá študuje popri zamestnaní sociálnu prácu na Vysokej škole sv. Alžbety, nemá čas na to, aby okopávala riadky mrkvy. Ale čerstvú zeleninu má zo záhrady rodičov, ktorí bývajú o 4 či 5 domov ďalej. "Otec vysadil pár záhonov a pestuje tam zeleninu pre vnučky s vnučkami. Od útleho detstva tak vidia, ako sa rastlinky vyvíjajú, a trošku mu pritom pomáhajú. Pestujú si vzťah k prírode i k starým rodičom," hovorí Bibiana. Sama Bibiana formuje svoju záhradu do istej miery ako spomienku na vlastné detstvo. Pred záhradou jej rastie krásna mladá višňa. Tento rok po prvý raz bohato zakvitla a prinesie prvú panenskú úrodu. "Višňa ako strom ma vždy fascinovala. Pozerala som sa na ňu z verandy domu starých rodičov. Vyžaroval z nej pokoj, istota. A teraz mám jej odnož, dcéru tejto višne, vo vlastnej záhrade.

Ráno si uvarím kávu, vyzriem von oknom, prehltnem dúšok a som na malý okamih v detstve," oživuje príjemné predstavy, ktoré vyvoláva milovaný strom. Záhrada je vôbec skvelou príležitosťou, ako si napĺňať sny. Kedysi Bibniana Ondrejková čítala knihu o americkej speváčke Madonne. "Utkvelo mi, ako ráno čo ráno plávala vo vlastnom bazéne a pestovala si tak figúru. Mať tak bazén, pomyslela som si vtedy. A dnes ho mám a od mája pomaly do októbra som ráno, keď je príjemne teplo, polhodinku vo vode. Vstanem, keď ešte celý dom spí a a voda s nebom nad ním patrí len mne. Užívam si to práve tak ako chvíle, keď sa kúpu v bazéne deti," opisuje herečka. Pravda, ešte väčšou motiváciou pre vlastný bazén ako Madonna bola nevyhnutnosť cvičiť s jednou z dcér cviky zo známej Vojtovej metódy. Dnes pätročná Bibianka už výborne pláva a trojročná Grétka bude onedlho. Bazén u Ondrejkovcov nie je snobský doplnok, ale praktická súčasť rodinného domu, ktorá utužuje všetkým zdravie a romantikom umožňuje aj snívať. Obľúbeným miestom detí sú dve hojdačky. "Vystrieť nohy, pokrčiť," opakuje si malá Grétka, keď opisuje po kyvadlovej dráhe dobrodružný poloblúk. Keď sa deti nabažia hojdačky, utekajú na pirátsku loď. Tak prezývajú obrovské hojdacie lôžko zakryté sieťkou. Pirátsku preto, lebo niečo podobné videli v detských filmoch a na doskách divadiel. Opodiaľ hojdačky je sušiak na bielizeň. Ničím výnimočná, ale v každej záhrade potrebná vec. "Viete, že milujem rozvešiavať čerstvo vypranú bielizeň? Keď sa do nej oprie vetrík, nádherne ju vysuší a odovzdá jej kus čistej prírody, ktorý potom človek na sebe cíti," vyznáva sa Bibiana. Aj tento pocit sa viaže na jej detstvo. "Rada som túto prácu robila vtedy aj dnes. Som šťastná, že máme záhradu. Ani nevedno ako, ale aj tu sa formujú hodnoty, ktoré potrebuje človek, aby pevne stál v živote," dodáva Bibiana Ondrejková. Citát: "Otec vysadil pár záhonov a pestuje tam zeleninu pre vnučky s vnučkami."

Záhrada ako puto s predkami
Moderné záhradníctva ponúkajú záhradkárom nebývalé možnosti výberu okrasných aj ovocných drevín. Už slabšie je to s ponukou do zabudnutia odchádzajúcich krajových odrôd. Bibiana Ondrejková má v záhrade pomimo "búrskej" višne dve jablonky a hrušku. Práve zakvitli a možno už tejto jesene jej prinesú na ukážku prvé jabĺčko a hrušku. Stromčeky rastú na slaborastúcom podpníku. Bibiane však pri pohľade na jablone ožili spomienky na záhradu starých rodičov v Čároch. "Čo som sa tam najedla jabĺk, hrušiek a sliviek," spomína a dodáva: "Myslím, že je najvyšší čas doniesť si z čárskej záhrady nejaký strom. V každom z nich žijú moji predkovia. Pozrieš sa na strom a ten ti povie: Pozri, tvoj stareček si vážil prírodu. Som tu, som jeho živý výhonok, nauč pestovať stromy svoje deti, ako to oni naučili tvojich rodičov." Tento odkaz treba naplniť, tobôž , keď má človek vlastnú záhradu, myslí si Bibiana Ondrejková.

Text: Jozef Sedlák pre Pravdu
Foto: Ľuboš Pilc