Prišiel máj, do pôdy idú teplomilky

Povrchová vrstva pôdy má vtedy spravidla teplotu už viac ako +10 0C až +15 0C, čo je minimálna teplota pôdy na klíčenie semien teplomilných záhradných rastlín.

Najrýchlejšie a najrovnomernejšie však klíčia a vzchádzajú tieto semená pri teplote pôdy +25 0C až +35 0C, so striedaním chladnejších podmienok v noci ako vo dne. Kritická škodlivá teplota na klíčenie a vzchádzanie semien teplomilných rastlín je až +45 0C. Semená teplomilných rastlín, a to melóna, tekvice, cukety, patizónu, fazule, bazalky, hrachoru, kapucínky, krasotinky, krasuľky, kufeje, lobelky, nemezie, nocovky, portulaky, slamihy, venídia a iných druhov vysievame teraz s vedomím, že vyklíčia a najmä budú vzchádzať až v druhej polovici mája. Potom im už neuškodia ani prípadné neskoré prízemné mrazíky, ktoré sa u nás vyskytujú len v prvej polovici mája.

V tomto neskorom termíne sa už neodporúča vysievať semená chladnomilných záhradných rastlín, ktoré sú precitlivené na vyššiu teplotu pôdy ako +20 0C. Ide o mak, hrach, slnečnicu, pažítku, špenát, petržlen, mrkvu, godéciu, slezovku, klinček, nechtík, nezábudku, orlíček, rožec, veternicu, lupinu atď. Rovnomernému klíčeniu a najmä vzchádzaniu týchto semien prospieva občasné výrazné podchladenie pôdy.

Navyše im škodí nielen nadmerné teplo, ale aj časté presušenie povrchových vrstiev pôdy. Vysievať sme ich mali v marci alebo v apríli. Neskoro vysiate dlhšie vegetujú a spravidla poskytujú nižšiu úrodu alebo oneskorene a nerovnomerne kvitnú.

Text: Zoltán Bedrna pre Pravdu
Foto: Ivan Bílek