Voda zo strechy patrí do záhrady

Ktoré správy majú najvyššiu sledovanosť? O počasí.

Týka sa každého a čím je premenlivejšie, takým sa zdá ľudstvu v posledných rokoch, tým viac ho zaujíma. Najmä pestovateľov všetkého druhu, pretože počasie, to vie zo skúseností nielen roľník, ale aj každý náruživý záhradkár, je chvíľu spojencom a chvíľu zasa nepriateľom rastlín.

Meteorológ Peter Jurčovič je ako záhradkár tiež v moci počasia. Nebojuje s ním. Riadi sa správnou predpoveďou, ktorá umožňuje na poli aj v záhrade rozumnejšie gazdovať.
Jurčovič má rodinný dom na krásnej vyhliadke nad Svätým Jurom. Malá ulica vznikla ešte v osemdesiatych rokoch a domy v strmej, kedysi vinohradníckej stráni sú utopené v zeleni. Aj Peter Jurčovič, po otcovi Modran a po matke Račan, chcel mať v záhrade vinohrad.

Toho, kto sa narodil pod Malými Karpatmi, myšlienka na víno zrejme nikdy neopustí. Lenže keď chcel Jurčovič udržať hrozno v uzavretej záhrade zdravé, musel ho chemicky stále ošetrovať. "A to sa mi nepáčilo. Svojim deťom som chcel dať bobule hrozna bez chémie, a tak som väčšinu viničných krov vytrhal. Namiesto nich som vysadil do záhrady ovocné stromy s minimálnymi nárokmi na chemickú ochranu."

Peter Jurčovič išiel na založenie sadu s filipom. Od mája až do neskorej jesene mu postupne dozrievajú čerešne, marhule, broskyne, nektárinky, ringloty, hrušky, jablká, kivi a tiež čoraz vzácnejšia moruša. Presne na Žofiu mu dozreli prvé čerešne - májovky. "Je to moje prvé ovocie," núka čerstvými čerešňami. Po dlhoočakávanom májovom daždi sú dobre vyumývané a chutia skvele - tak ako len dokáže prvé čerstvé ovocie po zimnej prestávke. Jurčovič sa pustil do zakladania vlastnej záhrady už ako skúsený záhradník.
Vraví, že svoju prvú záhradu nakreslil ako pätnásťročný, keď rodičia získali krásny 200 metrov dlhý a 14 metrov široký pozemok. Umiestnil do nej 500 klčov viniča a 50 ovocných stromov. Dnes by sme povedali, že šlo o typickú dobovú záhradu, zameranú na samozásobenie ovocím.

Keď si neskôr ako mladý muž zakladal vlastnú záhradu, tak do priestrannej predzáhradky si naprojektoval vždyzelené dreviny, dva smreky s borovicou a priedomie prekryl pergolou, ktorú obrástlo päť kivi. "Ujalo sa priam zázračne, každý rok mám zo dva zo tri košíky plodov. Pravda, kivi potrebuje dosť vody, a tej v Jure nebýva vždy dosť," priznáva Jurčovič. Aj smreky ho prerástli - obrazne i doslova. "Jeden zo smrekov bol už taký vysoký a pri poryvoch vetra sa tak kolísal, že nezostávalo nič iné, len zobrať pílku do ruky a skrátiť ho," vysvetľuje nevyhnutný údržbársky zásah do koruny stromu Jurčovič.

Záhrada zvádza každého pestovateľa k experimentom. Aj Peter Jurčovič podľahol pokušeniu a skúšal pestovať kanadské borievky. "Sú to kyslomilné rastliny a keď som nedokázal upraviť rašelinou kyslosť pôdy, vzdal som sa ich pestovania. Na pôde má rásť to, čo jej najlepšie sedí. Po čase na to každý príde," vraví Peter Jurčovič.

Jeho najmilším stromom je moruša. Miluje ju preto, lebo si vie poradiť s jarnými mrazíkmi, ktoré dokážu pokaziť radosť pestovateľom marhúľ, viniča. "Moja čierna moruša kvitne po posledných mrazíkoch a rodí dlho po celé leto a jeseň. To je práve na tomto ovocí krásne - tým, že uniká mrazom, zaručuje stálu rodivosť.
Okrem toho poskytuje ovocie bohaté na vitamíny a navyše sa dobre konzervuje mrazením," chváli plody moruše, na Slovensku čoraz vzácnejšieho stromu, Jurčovič. Za hlavnú prednosť zmrazených moruší považuje Peter Jurčovič to, že po rozmrazení si zachovávajú chuť čerstvého ovocia. "Nie sú mdlé a vodové ako jahody či maliny, ale také ako keď som ich odtrhol zo stromu."

Keby dnes mohol niečo Jurčovič zmeniť vo svojej záhrade, tak určite by pri výstavbe domu pamätal na vybudovanie veľkej nádrže zachytávajúcej dažďovú vodu zo strechy. "Najväčším problémom, ktorý prináša globálne otepľovanie planéty, sú pribúdajúce extrémne prejavy počasia.
Dlhé obdobia sucha sa striedajú s prívalovými dažďami, búrkami s krupobitím. V ročnom či mesačnom úhrne síce spadne obvyklé množstvo vody, ale je rozdiel, či 60 milimetrov zrážok napadá postupne v priebehu mesiaca v podobe tichého dažďa, alebo vypadne z oblohy rýchle za deň-dva v podobe lejaku," vysvetľuje Peter Jurčovič. Búrková voda nestačí vsiaknuť do pôdy a rýchlo z jej povrchu odtečie. Neprevlhčí sa celý profil pôdy a v nasledujúcich horúcich dňoch pôda rýchlo vysychá.
"Preto by bolo dobre mať nádrž a zachytiť aspoň vodu zo striech na obdobie sucha," odporúča pamätať na zachytávanie vody Jurčovič. Bude čoraz vzácnejšia, a preto drahšia.

Text: Jozef Sedlák pre Pravdu 
Foto: Ivan Majerský pre Pravdu