Skorú zeleninu už neprihnojujeme

Spravidla dva až tri týždne pred zberom by sme mali prestať dotovať živinami špenát, reďkovku, šalát, vňaťový petržlen, skorý hrášok, kaleráb, zemiaky a kapustu. Hnojivá majú podporiť ich rast, vzhľad a kvalitu. Rastliny však už nestačia živiny z hnojív využiť.

Zatiaľ čo pre hromadenie dusičnanov v tejto zelenine nikdy na jar nepridávame do pôdy dusíkaté hnojivá, ku koncu vegetácie, a teda pred zberom skorej zeleniny, neaplikujeme ani draselné, prípadne fosforečné hnojivá.

Hnojivá sme ešte v apríli používali v podobe hnojivej zálievky. Najlepšie na povrch pôdy v podobe 10-percentného roztoku. Na úrodných pôdach v prepočte jednu kávovú lyžičku draselnej soli na jeden štvorcový meter a v prípade skorých zemiakov lyžičku síranu draselného. To preto, že zemiaky sú citlivé na chlór.

Na menej úrodných pôdach môžeme vtedy skorú zeleninu prihnojiť aj superfosfátom v rovnakej koncentrácii a dávke. Zatiaľ čo draselnými hnojivami sme mohli prihnojiť porast po vzchádzaní alebo v prípade šalátu, skorej kapusty a kalerábu po vysadení priesad aj dva, prípadne aj tri razy, fosforečnými hnojivami len raz.

Neodporúčame na prihnojovanie používať špecializované hnojivá predávané na hnojenie alebo prihnojovanie jednotlivých druhov zeleniny. Obsahujú často zbytočné mikroživiny, ktorých je v pôde pre rastliny dostatok. Platíme tak za chemické prvky a látky, ktoré rastliny nepotrebujú.

Vňaťovú cibuľku dopestovanú zo starej cibule vôbec neprihnojujeme. Tá obsahuje potrebné živiny v dostatočnom množstve v zásobnej cibuli a prihnojovanie je v tomto prípade zbytočný luxus.

Text: Zoltán Bedrna pre Pravda Ženy
Foto: SHUTTERSTOCK