V krásnej záhrade dobre padne pohár vína

Krásna záhrada musí mať tajomstvo. Býva trochu skrytá pred rušným svetom a pripomína tichú zátoku, kde je už more pokojné, nehrmí a neburáca. Lebo záhrada je ľudský prístav, kde kotví rodina. Takúto záhradu si spolu s manželkou vybudoval známy slovenský vinár Vladimír Mrva.

Mrvovci bývajú v nenápadnom dvojgeneračnom dome v jednej z tichých uličiek pezinskej Cajly. Dom, ktorý v nedávnych rokoch prešiel rozsiahlou rekonštrukciou, výborne stráži súkromie svojich obyvateľov.

Romantická záhrada bezpečne skrytá pred zrakmi ulice pripomína starobylé španielske patio - je to vlastne veľký kvetinový dvor v tvare písmena L s hebučkým zeleným trávnikom a malým bazénom. Z domu sa k nemu vinie do eska pretiahnutý chodníček – stačí desať krokov a únavu dňa zmyje z človeka modrá voda.

Mrvove vína sú harmonické - vo vôni, v chuti, vo farbe. Sú to vína expresívne, emocionálne ako ich tvorca. Aj záhrada si uchováva takého ducha. Je plná farebných emócií, ale dokonale zladených - tentoraz však ich režisérom nie je vinár, ale pani domu Ingrid Mrvová.

Manželia sa spoznali ako vysokoškoláci v Lednici na Morave, povestnej krásnym zámockým parkom. Študenti Záhradníckej fakulty brnianskej Mendelovej univerzity si z juhu Moravy navždy v srdci odniesli zmysel pre krásnu, človekom citlivo upravenú prírodu.

Záhrada Mrvovcov je akoby malé arborétum, malá učebnica prírodopisu. Možno v nej narátať vyše sto druhov rastlín, ale pravý ušľachtilý vinič tu nerastie, iba päťlaločný, ktorý obrástol  priečelie susedovho záhradného domčeka a vytvoril v patiu nádherný tmavozelený päťuholník.

"Rodičia, pravdaže, nezapreli, že sú obyvateľmi Pezinka. V záhrade rástlo 60 krov viniča, ale keď sme sa pustili do prestavby domu, urobili sme záhradu ako miesto, kde sa menej pracuje a viac oddychuje," hovorí Ingrid Mrvová.

Vladimír Mrva hrával v mladosti vášnivo futbal. Trávnik priam zvádza premeniť dvor na futbalové ihrisko. A veru otec so synom si zakopú do lopty, hoci všade okolo sú záhony kvetov.
"Občas mi veru niečo polámu, naposledy tulipány, ale nech sa chlapci vybláznia, ja dám nožnicami všetko raz-dva do poriadku," vraví domáca pani.

Záhrada, ktorú pomohla Ingrid  Mrvovej naprojektovať jej priateľka záhradná architektka Gabriele Horváthová, nepotrebuje veľa ručnej práce. Pôdu na kvetinových záhonoch zakrýva podrvená drevená kôra, trávnik zavlažuje automatická závlaha, takže hlavná údržba spočíva v kosení trávnika. Táto úloha pripadla Mrvovmu synovi Michalovi, okrasné kríky strihá manželka a domáci pán je vládca záhradného kozuba s grilom.

"Grilujem rád, základnú prípravu rýb či steakov urobí manželka, ale dochucovanie mäsa je na mne. Poruke mám záhon byliniek, takže jedlo onedlho dráždivo rozvoniava a samo pozýva na hostinu," opisuje svoju najobľúbenejšiu prácu v záhrade Vladimír Mrva.

K dobrému jedlu pasuje dobré víno. U Mrvu oň nie je núdza. "V práci chutnám svoje vína a keď som doma v záhrade, rád pijem vína, ktoré vyrába konkurencia - slovenská aj zahraničná. Víno má rado priateľov, ale aj pokoj a ten z našej záhrady dokonale vyžaruje. Preto sa tu s vínom a pri víne dobre beseduje," hovorí Mrva.

Oddych, hľadanie rovnováhy, prostredie na meditovanie, to všetko prináša krásna záhrada. Keď sa Ingrid Mrvová ráno zobudí a vyzrie z balkóna, otvorí sa jej úžasný pohľad na panorámu Malých Karpát. Dolu na tráve drobčia drozdy pasujúce sa s dážďovkám, pod strechou poletuje žltochvost domový.

"Jedným pohľadom objímem záhradu a je mi dobre na duši. Všedný deň si neviem predstaviť bez polhodinky aktívnej práce v záhrade. Porozprávam sa s javorom, ktorý som nedávno presadila, potom si pozriem tis, striebristomodravý céder a zastavím sa pri zlatožltom hrabe. Preletím očkom po žltom rebríčku, fialovomodrej veronike, všetko kvitne, rastie a dáva dovedna našu rodinu. Preto tak milujem záhradu," vyznáva sa Ingrid Mrvová.

Dedko naučil Mrvu vrúbľovať

Lásku k záhrade vštepil vinárovi Vladimírovi Mrvovi jeho starý otec. "Mal som štrnásť rokov, keď som vedel očkovať aj vrúbľovať. A keď som sa dostal na modranskú strednú školu, bol to môj milovaný dedko, ktorý neváhal kvôli jedinému vnukovi vyklčovať časť ovocnej záhrady a vysadiť vinič, aby sme spoločne vyrábali víno," spomína Mrva.

Vinár je presvedčený, že o láske k záhrade a prírode rozhodujú vzory. Na svojho dedka, zakladateľa ovocinárskeho a vinárskeho spolku v Zelenči, spomína s láskou. "Naučil ma všetkým základným pestovateľským grifom. Bol prísny, poriadkumilovný a spravodlivý, veď sa to aj patrilo na obecného hájnika."

Mrvova babička bola skvelá pestovateľka zeleniny. "Pamätám sa, ako chodila až do osemdesiatky s nošou paprík a paradajok na trh do Trnavy. Sama ich dopestovala, sama predala. Bola hrdá na to, čo dokázala," pripomína si babičkin obraz Vladimír Mrva.

V záhrade Mrvovcov je však dnes len malý zeleninový záhon. Taký, ktorý nestojí veľa práce, ale dá rodine potrebnú čerstvú zeleninu. "Nie je to môj záhradný kútik," priznáva sa Ingrid Mrvová a dodáva, že o zeleninové záhony v záhradke sa stará jej mama. Doba zmenila pohľad na záhradu. Už to nie je úžitková záhrada starých rodičov, ale záhrada prinášajúca oddych a potešenie.

Text: Jozef Sedlák pre Pravdu
Foto: Ľuboš Pilc pre Pravdu