Pôda, ktorá dobre udrží vlahu

V štruktúrnych agregátoch (telieskach) zlepených zo zŕn rôznej veľkosti, organickej alebo minerálnej povahy, je veľké množstvo drobných kanálikov a pórov naplnených vzduchom a vodou. Štruktúrna pôda má veľkú vododržnosť. Zadržiava a púta značné zásoby vody pre rastliny.

Ako pozná záhradkár, či má štruktúrnu pôdu? Nemusí byť ani veľký odborník, aby rozoznal, či jeho pôda pozostáva len z jednotlivých zŕn piesku, prípadne jemných častíc prachu a ílu, alebo sa drobí na hrudky, prizmy či kocky. Najvhodnejšia je guľovitá, polyedrická a kocková štruktúra pôdy. Prizmy a šupinky nie sú ideálnym tvarom.

V guľovitej, polyedrickej a kockovitej štruktúre sa zadrží v kubickom metri pôdy až 500 litrov vody. Dôležité je aby kubík takéhoto tvaru pôdnej štruktúry bol rovnorodý od povrchu až do hĺbky meter pod povrchom pôdy. V záhradkách s pôdou bez rastlín a bez nástielky hrozí, že na povrchu vznikne kôrka z prachových a ílovitých častíc. Vzniká pôdny prísušok, ktorý pôdu vysušuje. Steká po ňom dažďová voda a vysychajú podpovrchové vrstvy pôdy.

Pre pôdnu štruktúru je dôležitý nielen tvar, ale aj veľkosť štruktúrnych agregátov. Najlepšie a najkvalitnejšie sú rozmerov 1 až 10 mm. Zistíme ich preosiatím suchej nerozdrobenej pôdy cez sito na múku a na halušky. Na prvom zostávajú a cez druhé prepadnú zrná žiadanej veľkosti. Ak máme viac ako 50 % štruktúrnych agregátov (teliesok) takejto veľkosti, je pôda v záhradke štruktúrnou pôdou.

Štruktúru pôdy zlepšujeme v záhradke pravidelným hnojením kompostom, vápnením kyslej pôdy a rýľovaním či kyprením uľahnutej pôdy. Trávny porast svojimi koreňmi sám postupne vytvára priaznivú štruktúru pôdy. Pôdnu štruktúru ničí nevhodný postrek pri zavlažovaní, rýľovanie veľmi suchej alebo mokrej pôdy, pestovanie jedného druhu rastlín niekoľko rokov na tej istej hriadke, vodná erózia, nedostatok organických zvyškov a hnojív, ako aj narastanie pôdnej kyslosti.

Text: Zoltán Bedrna pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK