Vráťme sa z mesta do prírody

Dom a záhrada vrátia človeka naspäť do prírody.

"Je to zvláštne, ale človek zabudol byť sám sebou. A chvíľu trvá, kým každý príde na to, že potrebuje mať čas aj pre seba, pre svoj život,“ vraví režisérka Štefánia Gorduličová.

Život na vidieku dostane človeka do normálnych koľají. Ale nie je to, samozrejme, kopírovanie starých čias, to skôr ožívajú staré dobré ľudské vzťahy. "Na dedine ľuďom nestačí povedať dobrý deň, opýtajú sa ma: Kde si bola, keď som ťa dlho nevidela.

Aj dedinské deti sú bezprostrednejšie. Ahoj, môžem prísť k tebe na návštevu, osloví ma malý sused. To si v Bratislave neviem predstaviť.“ Aj mestskí ľudia menia dedinu. "Staré vidiecke záhrady sú odrazu upravenejšie. Ľudia zatepľujú domy a natierajú sviežimi pastelovými farbami. Alebo ženy chodia do kultúrneho domu na latinskoamerické tance, cvičia. To prv nebolo, prišlo to z mesta.“ Po novom sa chovajú aj psy.

Príde pánko z Bratislavy, mojká sa so psom, kým dedinský pes je na reťazi. Jedni sú na smiech druhým. A potom "včera mešťania, dnes vidiečania" prídu na to, že pes na stráženie chce inú výchovu a nie, že je to maznáčik, ktorý spí s pánom v jednej posteli.
"Ľudia sa prispôsobujú, je krásne byť súčasťou tejto zmeny,“ vraví Štefka Gorduličová.

Text: Jozef Sedlák pre Pravdu 
Foto: Ivan Majerský