Koreniny a liečivky v záhradke

Výhoda záhradkárov spočíva v pestovaní určitého žiadaného počtu druhov týchto špecifických rastlín pre vlastnú kuchyňu a lekárničku.

Koreniny a liečivky nezaberú veľa priestoru v záhradke. Mnohé z nich majú navyše dekoratívny charakter. Pestovať ich môžeme na osobitnej hriadke alebo v skupinách medzi zeleninou, letničkami, prípadne okrasnými trvalkami. Niektoré tieňomilné druhy vyžadujú vysádzanie pod krami alebo stromami.

Na úpravu pôdy nie sú spravidla veľmi náročné. Pôdu netreba často ani rýľovať, ani hnojiť. Vyžadujú však zladenie nárokov na prostredie s ekologickými podmienkami stanovišťa. Spoločne nesmú rásť vedľa seba tieňomilné a slnkomilné, kyslomilné a vápnomilné, vlhkomilné a suchomilné, mohutné a vzrastom nízke druhy korenín a liečiviek.

Koreniny pestujeme spravidla na okraji zeleninových hriadok. Zohľadňujeme pri tom skutočnosť, že v piesočnatejších pôdach sa darí lepšie vňaťovej cibuľke, žeruche siatej, feniklu sladkému, majoránu záhradnému a bazalke pravej. Hlinité a ílovitohlinité pôdy viac vyhovujú listovému zeleru, pažítke, rasci, ligurčeku, kôpru a paline dračej.

Pažítka a ligurček rastú aj na slabo kyslých pôdach, zatiaľ čo ostatnej koreňovej zelenine vyhovujú viac karbonátové pôdy. Na takúto karbonátovú pôdu, najbohatšiu na živiny je osobitne citlivá jednoročná bazalka pravá. Väčšina korenín vyžaduje slnečnú polohu, lebo v tieni len živoria.

Liečivky majú oveľa náročnejšie a rôznorodejšie nároky na prostredie. Značné nároky na vlahu má najmä ibiš lekársky, archangelika lekárska, jastrabina lekárska, mäta pieporná a valeriána lekárska. K suchomilnejším liečivkám patrí jablčník obyčajný, ruta voňavá, levanduľa úzkolistá, dúška tymianová a šalvia lekárska.

Vyslovene kyslomilná je len nevädza poľná, zatiaľ čo väčšina liečiviek je vápnomilná alebo tolerantná k pôdnej reakcii. Väčšine liečiviek vyhovuje hlinitá pôda a len jablčník, divozel a nevädza uprednostňujú piesočnatejšie pôdy.

Text: Zoltán Bedrna pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK