Galéria umenia rastie v čerešňovom údolí

Sú záhrady konfekčné a záhrady, ktoré majú vlastnú, nenapodobiteľnú tvár a ducha. Prvé majú prevahu a vidno ich najmä pri nových domoch a vilách. Vytvorili ich profesionálni záhradníci pre nedočkavých majiteľov. Rýchlo postavili dom, rýchlo chcú mať aj hotovú a najmä dospelú záhradu. Lenže záhrada je živý tvor, ktorý svojho tvorcu neodmení na počkanie.

Veľmi dobre to vie akademická maliarka Uľjana Zmetáková. Jej záhrada leží v starej Bratislave v romantickom čerešňovom údolí ukrytom pred zrakom väčšiny Bratislavčanov medzi Hradom a Slavínom.

Dom s ateliérom stojí nad záhradou spúšťajúcou sa v troch terasách do údolia ako hrdé sídlo - nie je to však žiadna vyzývavá stavba, ktoré teraz vyrastajú v okolí. Sála z nej pokoj a istota, poskytuje závetrie a zároveň prienik južnému slnku, ktoré miluje každá záhrada.

Uľjana zrastala so záhradou od svojich osemnástich rokov. Vtedy sa stala samostatnou "záhradnou" susedkou svojho otca Ernesta Zmetáka, ktorý štetcom majstrovsky ovládol plátno a preniesol naň obrazy krásnej krajiny - slovenskej i talianskej. Aj dcéra kráča v otcových stopách, oddala sa vášnivo maľovaniu a záhrade.

Vzťah k rastlinám získava človek mimovoľne. Na prázdniny chodievala školáčka Uľjana k otcovmu známemu Kálmanovi Sépesházymu do Budapešti. Na terase svojho "letného" otca objavila nevídanú zbierku kaktusov. Nenáročné rastliny ju očarili svojím tvarom, pichliačmi a nežnými kvetmi. Nie na chvíľu, ale na celý život.

Keď sa otvorí vstupná brána na dome maliarky Zmetákovej, privíta návštevníka obrazáreň kaktusov a sukulentov. Na malom pódiu pod strieškou akoby sa vynoril kúsok horúceho púštneho Mexika a vyprahnutej subtropickej južnej Afriky. Bizarný svet ešte bizarnejších rastlín sľubuje dobrodružstvo pred vstupom do záhrady.

Zahneme za roh domu a sme náhle opäť v inom svete plnom príjemných prírodných farieb, vôní a neočakávaných výhľadov na mesto. Poskytuje ich záhrada, ktorú Uľjana Zmetáková buduje od chvíle, čo v roku 1986 dokončila výstavbu domu.

Nevedno, čomu sa viac tešiť – či úžasnej panoráme mesta, alebo zelenej galérii, v ktorej sa možno pozdraviť s Praxitelovým Hermesom, vydarenou kópiou antického sochára z pravého kararského mramoru. Je to otcov dar, spomienka na jeho zberateľskú vášeň. Tú dokumentuje aj krásna baroková hlava mladíka, ktorú zdobila či nechala sa ozdobiť rozkvitnutými kvetmi náprsníka a delfínie.

"Záhrada je výsledok (či zhluk?) náhod a chcenia, ľudskej túžby po kráse," poznamenáva akoby mimochodom Uľjana Zmetáková. Záhradu kedysi vlastnil prakticky založený človek – na terasách pestoval vinič a ovocné stromy. Spomienkou na pôvodný ráz záhrady zostala už maliarkou vysadená čerešňa s chutnými veľkými plodmi a orech, semienko ktorého privial k rohu domu vietor. Broskyniam, ktoré miloval Ernest Zmeták, sa v záhrade darilo, ale keď zostarli, nahradili ich okrasné stromy a kry.

Dnes záhrade dominujú cyprusy, tis, štíhle pínie. Pri pohľade zo spodnej na horné dve terasy vzniká dojem, že sa človek ocitol v pôvabnom Taliansku. Florenťan Marco Gerbi, ktorý žije v Bratislave a pracuje v Talianskom inštitúte, vraví, že záhrada Uľjany Zmetákovej je malým odliatkom Toskánska.

Takáto záhrada vytvára v každom období roka nádherný farebný obraz. Je plný premenlivosti podľa ročných období. Niekto povie, že v záhrade maľuje príroda. Áno, nepochybne, ale režisérom je tu aj maliarka, to ona sa kompozíciou okrasných vždyzelených stromov a krov postarala o dokonalú zladenosť farieb a ich odtienkov - o jemné prechody zelenej do zlatožltej a inde zasa o modrastý horský nádych. A na tomto pozadí vystupuje do popredia jemná staroružová či nevinne biela farba ruží. Alebo zrak pritiahne kontrast ohnivočervených šalvií.

Čas rododendronov a azaliek už, samozrejme, pominul. Ale aj tieto kyslomilné rastliny tu majú miesto a presvecujú na jar záhradu svojou jasnou farbou. Teraz na začiatku leta sa o príjemnú náladu stará záhon modrastej levandúle. Farby, vône a tvary – nekonečné variácie, nekonečné možnosti fascinácie a nekonečné možnosti inšpirácie pre umelca.

Hudobný skladateľ Vivaldi prekročil hranicu vekov svojím cyklom Štyri ročné obdobia. Táto téma priťahuje ako magnet aj Uľjanu Zmetákovú. Obrazy si ukladá do pamäti, záhradu fotí a chystá sa namaľovať jej štyri podoby pripomínajúce tajomstvo ľudského života – od zrodu po rozkvet a zánik vždy odznova a donekonečna zdanlivo rovnako, a predsa inak.

Záhrada je úžasný výtvor – prírodný a ľudský zároveň. Z ateliéru sa núka pohľad do mikrosveta záhrady i do väčšieho kozmu údolia. "Keď na Bratislavu padne hmla, stratí sa odrazu celé údolie a zo záhrady zostane len silueta. V tej chvíli si predstavím, že okolo mňa je more," opisuje predstavy, aké dokáže navodiť priestor, ktorý nielen prosto obýva, ale aj zušľachťuje maliarka Uľjana Zmetáková. 

Umelec je aj praktický záhradník
Predstava, že umelci sú večne zasnení ľudia, ktorí žijú uzavretí vo svojom svete, dávno neplatí. Dobrý umelec je aj praktický človek. Uľjana Zmetáková je nielen maliar, ale aj skúsený praktický záhradkár dobre ovládajúci nožnice a vyznajúci sa v potrebách rastlín. A je aj vládca priestoru – má zmysel pre voľbu optimálneho miesta, ktoré zaberú jednotlivé rastliny.

"Stromy, kry a kvetiny by si v záhrade nemali zavadzať. Boli časy, keď som mala v záhrade veľa rastlín a odrazu si začali prekážať. Ide o klasickú chybu, ktorej sa dopúšťa každý začiatočník. Aby rastlina vynikla, potrebuje miesto. A tak som voľky-nevoľky musela niektoré rastliny zo záhrady jednoducho vyhodiť," hovorí Uľjana Zmetáková.

Maliarka dbá na dobrú výživu rastlín, ktorú mnohí záhradkári zanedbávajú, odôvodňujúc to "ekologickým” prístupom. Každá rastlina z pôdy odčerpáva živiny. Treba ich tam vracať, znie rada Uľjany Zmetákovej. Za dokonale vyfarbenými a nadmieru veľkými plodmi čerešní je napríklad prihnojenie sušeným maštaľným hnojom, ktorý pomohol zlepšiť aj mikrobiálny život pôdy.

Nedarí sa vašim rododendronom a azalkám? "Pravidelne im dodávajte rašelinu, ktorá im zabezpečí kyslé životné prostredie a prihnojujte," odporúča maliarka, ktorá kedysi vyskúšala aj starý dedinský recept a "natĺkla" do zeme klince. Aj magnólia má rada kyslú pôdu. Dobrým partnerom, ktorý pomôže udržať správne pH pôdy, je v tomto prípade neďaleko rastúci tis.

Text: Jozef Sedlák pre Pravdu
Foto: Ivan Majerský pre Pravdu