Na záhrade u Šarköziovcov: Zelený koncert hudobníka upokojí

Vyšším princípom každej záhrady by mala byť harmónia. Je to takrečeno univerzálne pravidlo – harmónia by sa mala prejaviť napríklad v súlade pestovaných rastlín s krajinou, v súlade farieb, vôní, v rovnováhe okrasnej či úžitkovej časti. Harmóniu treba však treba hľadať aj vo vzťahu človek a záhrada.

Lenže harmóniu si nekúpiš, harmónia vzniká postupne. V záhrade ju našla aj hudbou očarujúca violončelistka Silvia Šarköziová. Svoj vzťah k záhrade sformulovala do výstižnej vety: "Človek by nemal slúžiť záhrade, mal by sa o ňu dobre starať, ale najmä si ju vedieť užiť."

A Silvia si záhradu vo chvíľach vzácneho voľna užíva naozaj plnými dúškami. Ale tiež jej chvíľu trvalo, kým prišla na to, ako nájsť rovnováhu medzi starostlivosťou a oddychom v záhrade.
Silvia býva s manželom Ernestom a dcérkou Vanesskou už piaty rok v Dunajskej Lužnej. Hoci obaja hudobníci vyrástli v meste a postupne, ako sa im vodilo lepšie, bývali v pohodlnejších bytoch, stále túžili po rodinnom dome so záhradou. Sen sa im naplnil, keď neďaleko Bratislavy v Dunajskej Lužnej objavili rozostavaný rodinný dom.

Nie je to žiaden veľký a vyzývavý palác, ale zato predsa len pohodlný menší domec presne vystihujúci životné predstavy svojich majiteľov. Má dobrú polohu. Ulica, v ktorej stojí, je tvárou otočená k voľnému priestoru, kde sa v diaľave valia dunajské vody. Vo vzduchu hneď cítiť prítomnosť šíreho priestoru a pokoja, ktorý prichádza z teplej roviny.
Silvia si pochvaľuje rozhodnutie odísť z mesta. Býva sa tu dobre.

Na dom a záhradu sa rodina tešila a Silvia sa vrhla do zveľaďovania s nadšením, ktoré vie prejaviť len po zeleni túžiaci začiatočník z mesta.
"Chcela som mať čo najskôr krásny trávnik. V najbližšom obchode som si kúpila motyčku, ale mali len malú, s krátkou rúčkou.  Predstavte si, že som s ňou zhrbená prekopala celú záhradu. Pôda po stavbároch bola zničená, tvrdá ako skala. Na rukách mozole, driek a kríže ubolené. To môže urobiť len rojko," popisuje Silvia svoje prvé zoznámenie so záhradou.

Ale námaha nebola márna. Deň čo deň nová záhradkárka aj s dcérou vyzerali, kedy konečne tráva vzíde. A keď sa objavili tisíce drobučkých zelených stebielok, šťastná Silvia aj s Vanesskou kričali: "Máme trávu, máme trávu." Prekvapení susedia vybehli von vyzrieť, čo sa deje a potom sa smiali spolu so Šarköziovcami. Aj oni boli noví obyvatelia ulice a vedeli pochopiť radosť Bratislavčanov z trávnika založeného vlastnými rukami.

Obrovskú radosť urobili Silvii prvé tulipány. Zasadila ich už v neskorej jeseni. Ujmú sa cibuľky, neujmú? Ale otepľujúca sa príroda mala pre novú pestovateľku pochopenie a dožičila jej potešenie z cyklámenových, ružových, bielych a žltých tulipánov.

Lenže obaja manželia idú z koncertu na koncert, dnes sú v Bratislave, zajtra v Estónsku a ďalší raz na opačnom konci Európy. A tak, keď chceli mať záhradu udržiavanú, museli si nájsť niekoho, kto by pokosil trávu, ostrihal kríky a okrasné stromy, keď nie sú doma a záhrada sa dožaduje záhradníkovej ruky.
"Keď prídem domov, ešte vždy sa nájde nejaká drobná práca, veď burina sa neustále tlačí z pôdy. Ale v záhrade dnes hlavne oddychujem, vychutnávam si pokoj a vône, ktoré vyžaruje," hovorí hudobníčka.

Pri jazierku s vodou má pohodlné ležadlo. Keď sa doň uvelebí po rušných vystúpeniach, voda padajúca z umelého potôčika po skalkách do jazierka ju dokáže priam zázračne uspať. V tom je úžasná záhrada, ako človeka ovládne a vtiahne do lona prírody.
Hudba je plná zvukov. V záhrade hrá orchester vtáčikov i cvrčkov, alebo sa na strechu besiedky znesie letný dáždik. Vzduch sa po ňom odrazu osvieži, na lístočkoch sa trbliecu kvapky dažďa a človek si nevediac ako dobije svoje baterky.

Za najkrajšie ročné obdobie považuje Silvia jar a leto, začiatok teplej jesene, ale potom už len čaká, kedy naplno zasvieti slnko a život sa stane teplým, farebným a voňavým. Hudobníčkiným favoritom spomedzi kvetov je jednoduchý orgován – v záhrade má ružový aj biely. Je spomienkou na študentské časy, keď s Ernestom chodili na prechádzky pod Slavín, kde rozkvitnuté orgovány vytvárajú úžasnú kulisu všetkým zamilovaným.

Záhrada je vyjadrením ľudskej túžby po kráse, vyjadruje vzťah človeka k prírode, jeho schopnosť byť na jednej vlne s ňou. A Šarköziovci ako dobrí hudobníci vedia rozozvučať všetky tóny, ktoré vie záhrada vylúdiť. Preto sa im v nej dobre žije.

Text: Jozef Sedlák pre Pravdu
Foto: Ľuboš Pilc pre Pravdu