Presunúť na hlavný obsah

Byt s atmosférou dažďového pralesa

Bývanie

Bidelnicovci si byt v centre Bratislavy kúpili pred deviatimi rokmi. Keď ho prvýkrát uvideli, už vedeli, ako ešte nedokončený holobyt premenia na byt svojich túžob.

Doma najlepšie

Ich mezonetový byt je atypický, nielenže má dve terasy – hornú a dolnú, ale je v ňom veľa skla, stĺpov a namiesto niektorých pravých uhlov sú oblúky. Aj preto na stenách nevisí veľa maliarových obrazov. Danielovi Bidelnicovi to vyhovuje, pretože podľa neho byt má slúžiť na bývanie a nie na prácu. "Svoje diela mám väčšinou v ateliéri, v tomto byte sú skôr veci, ktoré som si doviezol z cudziny. Hoci sú to len drobnosti, niečo mi pripomínajú a inšpirujú ma."

Aj keď sa dom, v ktorom Bidelnicovci bývajú, architektom vydaril, manželia si byt vo fáze dokončovania zmenili podľa svojich predstáv. Človek by sa mal doma cítiť najlepšie, a tomu podriadili celú filozofiu bytu. "Priestor, v ktorom žijeme a prijímame návštevy, bol pôvodne rozdelený na viac miestností, my sme ho však otvorili. Keď som v kuchyni, zároveň som v obývačke s návštevou. Ale najdôležitejšie bolo prepojiť byt s terasou," vysvetľuje majiteľ bytu.

Čo musí byť kvalitné
Aký recept na zariaďovanie bytu má akademický maliar? "Mám svoj názor, ale nikomu ho nevnucujem. Každý by si mal vytvoriť prostredie podľa svojho vkusu, pocitu, ale aj peňaženky. Som zástancom súčasného funkcionalistického nábytku. V interiéri mám rád spojitosť rastlín s rôznymi etnoprvkami, vytvára to nezvyčajné spojenia."

Pretože je tu veľa zelene, ktorá prechádza z vnútra bytu na terasy, interiér podriadili funkcionalistickej jednoduchosti. Aby sa farby v byte nebili s dominantou zelene, sú strohé. Neutrálne sivé a zelenkavé tóny sme kombinovali so strieborným antikorom."

Pri zariaďovaní si Bidelnicovci dali záležať, aby "gruntovné", teda stále veci boli kvalitné. Pretože stôl či stoličky môžu vždy vymeniť, ale napríklad dlažbu už nie. A tak majú na podlahe kvalitné dubové parkety, pracovná doska na kuchynskej linke je zasa z kameňa. 

Vrchná časť mezonetového bytu nie je pre návštevy. Na galérii, v otvorenom priestore, kam vedú točité schody, je spálňa a pracovňa. Keď sa ráno zobudia, môžu si na vrchnej – vyhliadkovej terase zacvičiť a potom sa, schovaní pred pohľadmi zvedavcov, opaľovať. 

Nápady a inšpirácie
Spodnú terasu, na ktorej sa človek cíti ako uprostred exotickej botanickej záhrady a ktorej domáci hovoria jungle café, si zazelenávali sami. "Priatelili sme sa so slávnym rakúskym umelcom Hundertwasserom. Býval v centre Viedne, kde sú na strechách domov záhrady. Uňho sme sa inšpirovali, Hundertwasser nám priblížil, aké je to žiť v meste v symbióze so zeleňou. Naša terasa je jednou z prvých v centre Bratislavy, ktorá už spĺňa účel nielen balkóna, ale zeleného obytného priestoru."

Daniel Bidelnica si veľa nápadov a inšpirácií priniesol z exotických krajín, kde je bývanie prepojené s prírodou. "Hoci výber drevín a rastlín treba podmieniť našim klimatickým podmienkam, na terase máme aj rastliny, ktoré som si doviezol z Brazílie, Egypta či Thajska. A väčšina z nich sa aj ujala. Niektoré, napríklad cédre, vydržia na terase celý rok."

Terasa má svoju atmosféru, nielen preto, že sú v nej  netradičné kombinácie rastlín, ale rastliny sú skombinované s rôznymi detailmi, ktoré si maliar priniesol z cudziny. Sochy z Indie, mačka z Egypta, koreň z Thajska či mušle dávajú terase atmosféru a originalitu.

Bývanie snov Daniela Bidelnicu
Tento byt nie je naším prvým, ale ani posledným bývaním. Začínali sme v dvojgarsónke v Petržalke, postupne sme sa dostali do centra mesta, až nás vplyv prírody dostal do tohto bytu. Ale radi by sme sa priblížili k prírode ešte viac. Máme záhradu, v ktorej si chceme postaviť rodinný dom.
Ateliér mám na 4. poschodí, ale potreboval by som priestranný ateliér na prízemí, kde by som mohol maľovať veľké obrazy. Bola by to zároveň záhradná dielňa. To je moja predstava o ideálnom spojení bývania a tvorby. Schádzali by sa tam rôzni výtvarníci, robili by sa príležitostné výstavy, workshopy.

Naj vecička
Nemám rád pejoratíva typu naj. V umení a ani v bývaní neexistuje najkrajšie, najväčšie, najlepšie. Naj je športová disciplína. Veciam neprikladám veľký význam. Sú to len dočasné záležitosti, dôležité je vedieť sa ich aj zbavovať, nielen ich získavať. Vo vlastnení vecí treba mať mieru, aby sa z obydlia nestalo skladisko. Pretože najvzácnejší je priestor, veci treba vedieť aj triediť.

Text: Vera Hojsíková pre Pravdu
Foto: Ľuboš Pilc pre Pravdu