Art deco s koloniálnym štýlom

Manželia Volkovci sa pred siedmimi rokmi presťahovali z petržalského bytu do centra Bratislavy. K bytu patrila aj časť dvora, a tak sa jeho noví majitelia rozhodli pristaviť si zimnú záhradu. Dnes spája byt so záhradou, na ktorú sa premenil dovtedy neprívetivý dvor.

Zimná záhrada
"Moja parketa bola ekonomika a všetky vybavovačky, ktoré boli potrebné, aby sme mohli začať s rekonštrukciou a výstavbou zimnej záhrady. Manželka zasa navrhovala a zariaďovala interiér," hovorí Ladislav Volko. Aj keď dom nie je pamiatkovo chránený, na zimnú záhradu potrebovali povolenie aj od pamiatkarov. Nebolo to jednoduché. Ale pretože byt je orientovaný do dvora a rekonštrukcia pomohla nielen bytu, ale aj celému domu, povolenie nakoniec dostali.

Ťažko uveriť, že krásna zelená záhrada bola pred časom len nehostinným kúskom zeme obkolesenej susednými niekoľkoposchodovými domami. Na kamenistú zoschnutú zem nechali manželia položiť trávnatý koberec. Ten sa ujal a pani Božena sa mohla pustiť do záhradníčenia.

Prepojiť miestnosti
Hoci dispozície prvorepublikových bytov bývajú dobré, byt si žiadal niekoľko zmien. "Bol to klasický byt a my sme tradicionalisti. Neznamená to, že nemáme radi nové a moderné veci. Sme komunikatívna a spoločenská rodina, preto som sa snažila čo najviac miestnosti prepojiť. Niekde bolo treba vymeniť podlahy, zastavať otvor, inde ho zasa vybúrať. Nemenili sme však účel izieb, akurát z pôvodnej slúžkovskej izby sa stal šatník," spomína domáca pani.

Pracovňa, ktorá sa dá zatvoriť, je skleneným okienkom prepojená s obývačkou. A krátkodobá návšteva v nej môže aj prespať, pretože v hale je druhé WC so sprchovým kútom. Zadná časť bytu je zasa intímna - spálňa, šatník, kúpeľňa. 

Len kvalitné veci
V každej časti bytu cítiť, že Volkovci prežili niekoľko rokov v Indii. Ako sa im podarilo zosúladiť exotické kusy nábytku so zariadením, ktoré mali? "V domácnostiach, kam sme chodili, neboli len typické indické prvky, ale aj dosť britského koloniálneho nábytku. Na druhej strane - klasická indická domácnosť je veľmi jednoduchá: televízor, sedačka, sem-tam stolíky na čaj či kávu. Ani ľudia strednej vrstvy nemajú veľa nábytku."

Na začiatku manželstva sa Volkovci dohodli, že si domácnosť budú zariaďovať postupne, ale kvalitnými vecami. Prababička pani Boženy mala v Trnave starožitníctvo, a tak nečudo, že pani Volková má slabosť pre staré veci. "Panelákový byt v Petržalke sme si postupne zariaďovali starožitnými úžitkovými vecami, ktoré sa museli zmestiť aj do menších priestorov. Stôl s kredencom z 20. či 30. rokov minulého storočia, ktorý štýlovo patrí k art decu, sme kúpili na inzerát. Nakoniec vysvitlo, že ho predáva známy výtvarník, ktorého poznáme. Komodu v spálni zasa v starožitnostiach v Banskej Bystrici. Keď sme ju kupovali, bola škaredá, natretá načierno. A náš najkrajší kus nábytku – skriňu, sme kúpili na inzerát od kňaza z bratislavského Prievozu. Všetky kusy, ktoré prišli do nového bytu, sme si nechali opraviť a zreštaurovať."

Kúsok Francúzska
Volkovci si prvé roky v Indii nič nekupovali. Pretože pani Boženu indický nábytok fascinoval, pomaly začala obiehať obchody s nábytkom. "Vyberali sme si kusy, ktoré by sa hodili k nášmu zariadeniu. Takto sa v našom byte ocitli aj starožitné tibetské skrinky."

Pretože aj britský koloniálny nábytok je art deco a štýlovo ladil s ich zariadením, nebol problém dať ich do jednej miestnosti. Pani Volková je zaťažená na koberce a lampy, a tak obývačku osvetľujú lampy z Kašmíru, ktoré sa predávajú aj v známom londýnskom obchode Herod´s.

Kým v izbách a v hale cítiť indickú históriu, kuchyňa dýcha francúzskym štýlom. Boženu Volkovú očarilo Francúzsko ešte v časoch, keď tam pracovala ako jedna z prvých au-pair. Jej kuchyňa hovorí, že láska k Francúzsku ju už neopustila.

Naj vecička
Ručne vyrezávaná socha hinduistickej bohyne učenia, vzdelania, vedy a umenia Sarasvátí. Je to veľmi zaujímavá starožitnosť z 20. až 30. rokov minulého storočia. Každé mesto v Indii má množstvo majstrov a dielní, táto socha je z Dillí. Ťažko sa balila, ale cestu z Indie prežila. Indovia sú perfektní v balení vecí, tie potom úžasne poukladajú do kontajnera, v ktorom cestujú loďou do Hamburgu.

Bývanie snov
Uvedomujem si, že tento byt má nesmiernu výhodu, keď človek býva v strede mesta, všade je blízko. Ale občas túžim po bývaní mimo mesta. Potreboval by som priestrannú knižnicu, kde by som si mohol poukladať knihy a mať k nim prístup. Mám ešte nejaké artefakty, ktoré sú stále zabalené. Hoci máme priestranný byt, je trocha preplnený. Možno by bolo ideálne bývať v dome na vidieku, kde by som mal pre svoje veci viac miesta.

Text: Vera Hojsíková  pre Pravdu
Foto: Ľuboš Pilc pre Pravdu