U Ernesta Bokroša: Záhradka je pre trénera skvelé útočisko

Domy v úbočí sa nestavajú ľahko. Pre architektov aj stavbárov sú tvrdým orieškom, zato svojim obyvateľom poskytujú nádherné výhľady do krajiny. Úspešný hokejový tréner Ernest Bokroš má v Trenčíne jednu z najlepších adries - býva v štvrti neďaleko hradu. Z hornej terasy svojho domu vidí rovnako ako návštevníci hradu modrastú panorámu Bielych Karpát.

Rána aj večery tu majú neopakovateľnú atmosféru. Krásny výhľad je akoby organickou súčasťou domu. Človek sa ho nikdy nenasýti, pohľad na hory ho obohacuje, očisťuje a dodáva vnútornú silu. Bokroš, ktorý dvadsať rokov prežil v paneláku na trenčianskom sídlisku Sihoť, si uvedomuje, že dom, v ktorom býva, má jedinečnú polohu. Ako roky plynú, polohová renta takéhoto domu bude rásť, v Trenčíne už takýchto zaujímavých polôh veľa nie je. "Mal som šťastie, vo chvíli, keď som mal dosť peňazí na to, aby som sa mohol pustiť do výstavby domu, som sa od priateľov dozvedel o tomto pozemku a podarilo sa mi ho kúpiť," spomína tréner, ktorý svojho času sekundoval Jánovi Filcovi pri doteraz jedinom zlate slovenských hokejistov zo svetového šampionátu.

Trénerský chlebíček nie je jednoduchý, keď sa mužstvu darí, vtedy je tréner kráľom, ak nie, je prvým hromozvodom. Bokroš pozná lesk i biedu tohto remesla a peniaze, ktoré si počas kariéry zarobil, rozumne investoval. "Keby mi niekto ponúkol vybrať si medzi najdrahším modelom jaguára a domom, zvíťazil by vždy dom," hovorí o svojom hodnotovom rebríčku tréner.

Pri výbere pozemku, ktorý cenu svojou polohou domu buď zvýši, alebo, naopak, zníži, musí mať človek šťastie. "Ja som ho mal, dnes ľudia zarobia peniaze, dajú si vypracovať projekt krásneho domu, ale nie a nie nájsť preň správny pozemok," hovorí Bokroš. Jeho dom je priam vrastený do stráne trenčianskeho lesoparku. Stavbárom trvalo takmer štyri roky, kým stavbu zapustili do svahu so sklonom dobrých 45 stupňov. Po ôsmich rokoch bývania, keď dve záhradné terasy zaplnila zeleň okrasných kríkov a štíhlych tují, sa zdá, že dom patrí stráni a stráň domu.

Bokroš sa pochváli, že základnú podobu priestranného sídla si navrhol spolu s manželkou Janou, konečnú architektonickú podobu vrátane záhradnej úpravy dotvorili architekti. Citlivé osadenie do krajiny, ktoré tak chýba mnohým novým slovenským stavebným dielam, tu hokejový stratég zvládol na jednotku. Prvé, čo si návštevník všimne, je, že dom nedominuje priestoru.

Z pozadia ho chránia vysoké stromy lesoparku, z ulice sa dom nehanbí otvoriť verejnosti. Ľahký elegantný kovový plot umožňuje pokochať sa zelenou krásou. Som pekný, potešte sa, vraví Bokrošov dom. Muž, ktorý je stále pod verejnou kontrolou fanúšikov, tak prenecháva trochu svojej radosti aj ostatným.

A predsa dom plní to najdôležitejšie, prečo ho Bokroš staval: dom je jeho útočiskom. Súkromie šikovne chráni a maskuje zeleň. Stĺporadie štíhlych zelených tují akoby tvorilo súkromnú telesnú stráž. Na prvú terasu z ulice nedovidíš a na druhej si plnými dúškami Bokrošovci užívajú slnka a výhľadu do krajiny. Tréner nezabudne podotknúť, ako dôležitý je ohľaduplný sused.

Ten, ktorý si postavil dom pod ním, nepotiahol dom do nebies a neukradol tak Bokrošovi panorámu. V čase, keď sa bohatstvo dáva neraz okázalo najavo, krásny príklad ľudskej nezištnosti. Starostlivosť o záhradu je jeden z najlepších spôsobov psychohygieny. Bokroš, momentálne "tréner na záhradke", považuje dom za skvelé útočisko, keď treba obnoviť sily - duševné aj fyzické. Kríky a stromčeky má starostlivo ostrihané, trávnik vykosený. Jediné, čo mu nevonia, je vytrhávanie buriny.

Bojuje proti nej tým najjednoduchším spôsobom, pôdu pokryl podrvenou kôrou. Dom vynukuje k inováciám. Po zabývaní Bokroš zistil, že na hornej terase má až priveľa slnka. Nechal časť terasy prekryť a dobudoval krb s grilom. Teraz griluje bez ohľadu na počasie. Najnovšia úloha, ktorú chce splniť tohto roku, je vysadiť pavinič, aby zakryl plot z betónových tvárnic. Popínavá rastlina tak zamaskuje poslednú stavbársku stopu na príkrom svahu. Napriek dobrému sterasovaniu prudkého svahu nad domom sa predsa len nachádza zvyšok príkrej stráne.

Pôdu tu po ôsmich rokoch spevnil koreňový systém skalníka. Celkove v záhrade prevažujú striebristo zelenkavé jalovce, tuje štíhle i guľovité, objaví sa dráč s hlohyňou šarlátovou i žltá potentila s bršlenom. Kvietkov nie je veľa, na spodnej terase sa domáca pani však popýši nežnými bielymi petúniami. Nie červené či ružové, ale elegantné biele, kontrastujúce na zelenom pozadí trávnika.

Text: Jozef Sedlák pre Pravdu
Foto: Ivan Majerský pre Pravdu