Rozumy babičiek v starostlivosti o telo - krémy si môžete vyrábať sama

Záujemcov o zdravý životný štýl stále pribúda. Mnoho ľudí ale už dávno nesleduje len to, čo jesť, ale tiež ako sa starať o svoje telo. Ako získať krém bez konzervačných látok a chemikálií vylepšujúcich farbu, vôňu aj konzistenciu, by pritom mohli prednášať už naše babičky. Výrobu domácich krémov z ľahko dostupných prírodných surovín mali v malíčku. Dnes sa k znalostiam našich predkov vraciame. Uviedla to Gabriela Zavadilová z brnenského EkoCentra.

"Koža príjma všetky látky, ktoré do nej vstupujú z okolitého prostredia," povedala Zavadilová. Mnoho ľudí si tak začína dávať pozor, čo na ňu nanášajú. Základná masť z receptára našich babičiek by obsahovala ako základ bravčovú masť. "Je najbližšia nášmu telu," uviedla Zavadilová. Najvhodnejšie je vraj vnútorná bravčová masť, ktorá obsahuje najmladšie bunky, a preto dlho vydrží, má tiež jemnú štruktúru bez hrudiek. Možné však je použiť aj akékoľvek iné.

Návod na prípravu masti je jednoduchý. Tuk sa rozpustí a rozmieša sa v ňom bylinka, ktorou chceme masť obohatiť. Najbežnejší býva nechtík. Liečivú bylinu treba nechať v sadle tri dni odležať, potom sa zmes znovu rozohreje a precedí cez gázu alebo pančuchu. Chybu neurobí ani ten, kto bylinku v masti nechá. "Len mu potom budú jej kúsočky zostávať na pokožke," uviedla Zavadilová.

Podľa priaznivcov výroby domácich krémov sú masti na báze sadla osvedčené a dlho používané. Modernému človeku ale nie vždy vyhovujú. Niekto nemá rád pocit mastnoty. Vegetariáni odmietajú sadlo z princípu. Podľa Zavadilovej si títo ľudia môžu vyrobiť krémy z včelieho vosku alebo rastlinných olejov.

Postup je podobný ako pri sadle. Včelí vosk sa v nádobe ponorenej do horúcej vody pomaly rozpustí. Potom sa do neho vmiešavajú oleje. "Je možné použiť repíkový, olivový, ľanový, slnečnicový, mandľový, záleží na tom, kto čo od masti očakáva," upresňuje Zavadilová. Na výrobu balzamu na pery sa výborne hodí kokosový olej. Farbou a štruktúrou pripomína sadlo a dá sa kúpiť v zdravej výžive. Na poranenú alebo veľmi opálenú pokožku je zase vhodný tzv. Janov olej. "Vyrába sa tak, že sa čerstvý ľubovník vymáča v olivovom oleji, ktorý tak získa temne červenú farbu. Je možné zakúpiť ho aj v lekárni," uviedla Zavadilová.

Vôňu aj blahodárne účinky krému zdôraznia ďalšie prísady ako rozličné vonné silice, napríklad z harmančeku, mäty, pomaranča alebo olej z čajovníka austrálskeho. Podľa Zavadilovej nie je výroba domácich krémov rozhodne všeliekom a človek, ktorý má dermatologické problémy, by sa mal spoľahnúť na lekára. "Je potrebné rozlišovať kozmetiku, do ktorej sa radia po domácky vyrobené krémy, od dermatologického krému na liečbu nejakej choroby," zdôraznila.

Výrobou krému v kuchyni sa ani príliš neušetrí, najmä, ak si človek potrpí na menej tradičné vonné oleje alebo silice. Pre človeka, ktorý chce vedieť, čím svoje telo ošetruje, sú ale domáce krémy ideálne.

Vyrobené z čerstvých surovín a uchovávané v chladničke vydržia niekoľko mesiacov. Navyše môžu mať širšie spektrum využitia. Napríklad nechtíkovú masť z bravčového sadla je vraj možné pokojne natrieť na chlieb. "Keď sa vyrobí len z kvetov bez zelených lôžok, je výborná," dodala odborníčka.

Text: ČTK
Foto: SHUTTERSTOCK