Zoltán Takács: Slovenky chcú vyzerať tak, aby sa páčili kamarátke

Mama bola kaderníčka, sestra tento odbor vyštudovala tiež, no napokon si vybrala inú cestu – od osemnástich rokov žije v Anglicku a študuje someliérstvo. Nádejný kaderník sa však od mamy, čo sa týka kaderníctva, veľa nenaučil. Pretože "ona robila v dedine trvalú od rána do večera." Keď sa pred desiatimi rokmi rozhodol nejaký chalan, že chce byť kaderníkom, išiel to študovať, pretože to veľmi chcel. Tvrdo na sebe pracoval, preto bol stále lepší a lepší. Muži boli vždy raritou. Pred desiatimi rokmi boli v kaderníckych školách maximálne dvaja. "Ale tí chceli," objasnil Zolo Takács, ktorý je presvedčený o tom, že na Slovensku aj vo svete je aj mnoho výborných kaderníčok, napríklad Jana Antolová či Renáta Márová. Čo sa týka mužov, páči sa mu práca Petra Sýkoru a Mareka Kopanicu.

Veľa úspešných ľudí spomína na svoje začiatky, kedy chodili domov aj s plačom. Zažil niečo podobné aj Zolo Takács? "Chyby sa stali aj mne," hovorí, "ale ja som začínal a dlho pôsobil ako asistent a mal som nad sebou človeka, ktorý mi hovoril, čo mám robiť. Keď som urobil niečo zle, upravil to po mne. Ak sme mali pred sebou vážnu akciu, vopred som si ten účes nacvičil, aby som to naostro zvládol. Raz sa mi prihodilo, že som nakulmoval vlasy tak, že z výsledku som bol sám zhrozený, no na veľkú kauzu si nespomínam. To sa mi chvalabohu nepodarilo."

Spokojnosť zákazníčky je Zolovi prednejšia ako jeho vlastná predstavou o účese, o ktorom je presvedčený, že by jej dokonale pristal. "Pretože ho bude nosiť ona a takisto zaň platí," dodal. Zolo nerád tlačí klientku povedzme do červenej farby, ak ona červenú neznáša. Konečným efektom by bola nespokojnosť, žena by nemala vnútorné vyžarovanie, za účes by sa hanbila a necítila by sa v ňom dobre. Medzi zákazníčkou a kaderníkom vždy existujú kompromisy. V krajnom prípade spolu prelistujú zopár časopisov a potom vznikne strih, ktorý sa pozdáva obom. Stále zákazníčky mu už veria. Len občas príde nejaká, čo sa chce dať ostrihať úplne nakrátko s odôvodnením, že "včera sa pohádala s manželom". "Samozrejme, v takom prípade ju neostrihám, pretože to v skutočnosti nechce. Poviem, že mi to je ľúto a keď príde nabudúce, ešte mi za to aj poďakuje."

"Slovenky "musia" vyzerať tak, aby sa to páčilo kamarátke". Zoltán Takács tvrdí, že je to jav, s ktorým sa na Slovensku stretáva často. "Možno sa im viac páčia tmavé vlasy, ale kamoške sa páči melír, tak mi navrhnú: Vráťme sa k melíru. Sú veľmi ovplyvniteľné, akoby sa hanbili za svoj názor, tak sa radšej podriaďujú." Prečo dáma nikdy nezažije pri finálnej úprave vlasov šok, Zoltán vysvetlil jednoducho: O všetkom sa rozprávajú. O ofine, ktorú jej ide spraviť, takisto o farbe, ktorú sa jej chystá naniesť, rovnako aj o dĺžke. Prosto, vie, čo ju čaká a nemôže byť na záver prekvapená, pretože aj razantná zmena sa deje pred jej očami, postupne.

Sú dva typy kaderníkov. Niektorí sa vedia ostrihat sami, iní majú svojich kaderníkov. Zolo Takács patrí do druhej skupiny. Priznáva, že svoje vlasy príliš "nerieši". Raz za 6-7 týždňov zájde k svojmu kaderníkovi, Marekovi Chalúpkovi. "On ma vie dokonale ostrihať, presne tak, ako si predstavujem," dopĺňa kaderník, ktorý si možno dvakrát do roka prejde strojčekom hlavu, ak nestíha, alebo je v lete príliš teplo.

Na otázku, či sme v niečom pozadu za svetom, Takács odpovedá: "Vidím na kolegyniach, že chcú pracovať, robia nonstop, priestory sú pekne zariadené, v salónoch sú najlepšie kadernícke značky. Nevidím tu žiaden problém. Mám zákazníčky, ktoré chodia po luxusných francúzskych salónoch a nikto im tam nevyfúka vlasy tak ako ja či moje kolegyne. Iste, sú jednotlivci, ktorí sú lepší, horší, ale keď sa pozrieme na to, koľko pracujeme a za aké peniaze, sme na tom veľmi dobre. Mám kamaráta Španiela, ktorý má tri zákazky za deň - jednu zákazníčku ráno a dve večer a je z toho "narobený". Ja mám za deň desať..."

Zoltán Takács je 28-ročný kaderník, majiteľ bratislavského salónu Rococo. Tvárou jeho salónu je bývalá kráľovná krásy, herečka Ivica Sláviková. Najnovšie vyhral pánsku kategóriu v súťaži Loreal Color Trophy. 

Text: Dana Závadová
Foto: Loreal