Veľká noc vo svete - niekde sa šibe, inde polieva či hádže vajce ponad dom

Častokrát sa náboženské tradície spájajú s predkresťanským zvykmi spojenými s príchodom jari. Ponúkame vám zaujímvaý prehľad toho, ako sa slávi Veľká noc v rozličných krajinách.

Slovensko:
Najmä na vidieku na Veľkonočný pondelok mladíci chodia z domu do domu a švihajú ženy korbáčom, polievajú ich studenou vodou alebo rovno vykúpu v potoku, čo im má zabezpečiť sviežosť a energiu. Zatiaľ čo na západe krajiny prevažuje šibačka, na východnom Slovensku zase polievanie. V minulosti za to šibači dostávali ručne maľované kraslice, v súčasnosti ich nahrádzajú sladkosti alebo peňažná odmena. Na Veľkú noc na stole rodín nechýbajú obložené misy so šunkou i misy so sladkosťami. Štyri dni trvajúce sviatky mnohí Slováci využívajú na oddych doma pri televízii, alebo vyrážajú na hory.

Poľsko:
Na Bielu sobotu si zástupy veriacich v tejto silne katolíckej krajine chodia do kostola nechať posvätiť potraviny, na ktorých si pochutnajú so svojimi blízkymi na Božiu hostinu veľkonočnú. Po pôstnom období medzi nimi nesmie chýbať mäso alebo údeniny, veľkonočná tabuľa má byť z celého liturgického roka najbohatšia. Z kysnutého cesta sa pečú bábovky alebo baránkovia, ktorí sa ale predávajú aj vyrobení z cukru. Na Veľkonočný pondelok sa ľudia polievajú vodou, nečakané osvieženie im má zabezpečiť zdravie.

Nemecko:
Nemci poznajú maľovanie alebo farbenie vajec, v rôznych častiach ich krajiny sa ale tradície líšia. Pokladnicou folklóru sú Horné Lužice na pomedzí s Poľskom a Českom, kde sa konajú nedeľné veľkonočné jazdy. Stovky jazdcov na koňoch v tamojších mestečkách a dedinách zvestujú správu o narodení Krista. Veľkonočné zvyky v Bavorsku sú veľmi hravé - známe je potrebné hádzanie vajec, keď sa majiteľ domu pokúša prehodiť strechu, pričom niekto z rodiny môže vajce na druhej strane chytať. Takýto hod vraj stavbu ochráni pred bleskom.

Rakúsko:
Zjesť vajce, ktoré sliepka znesie na Zelený štvrtok, vraj prináša šťastie a zdravie. Rovnako ako v českej tradícii by si ľudia v tento deň mali dať k jedlu niečo zelené. Najmä v oblasti Álp sú na Bielu sobotu obľúbené veľkonočné ohne, ktoré majú spáliť zimu. Tento zvyk, ktorý sa príliš nepozdáva ochrancom životného prostredia, sa udržuje aj v niektorých častiach Nemecka.

Maďarsko:
Tradícia polievania dievčat a žien má zabezpečiť, že budú plodné. Jej korene siahajú do predkresťanských čias. Muži za to, že svoje príbuzné a známe postriekajú parfumom, dostávajú veľkonočné vajíčka, koláče alebo alkohol.

Taliansko:
Mnohými dedinami prechádzajú veľkonočné procesie, veriaci sa vydávajú aj na krížovú cestu, počas ktorej si pripomínajú Kristovo utrpenie. Z kysnutého cesta sa pečú veľkonoční holúbkovia ozdobení mandľami. Na raňajky na Veľkonočný pondelok sa podáva torta rustica, slaný koláč so zeleninovou a vaječnou náplňou.

Španielsko:
Ulicami prechádzajú so sochami Ježiša Krista a svätých procesie. Ich účastníci majú často na hlave špicaté kapucne, niektorí z nich majú na výraz pokánia kovové reťaze.

Grécko:
Počas veľkonočného týždňa sa v kostoloch slúžia hodiny trvajúce omše. Na Bielu sobotu o polnoci kňazi oznamujú, že Kristus vstal z mŕtvych. "Vstal z mŕtvych," odpovedajú veriaci. Na oslavu toho sa v moderných časoch v mestách začali odpaľovať ohňostroje, tradičné je vyzváňanie zvonov. Na Veľkonočnú nedeľu sa od rána ražni pečie jahňacie, podáva sa zeleninová polievka, pije sa ouzo, červené aj biele víno, ľudia si pochutnávajú aj na nakladanej zelenine.

Veľká Británia:
Kráľovná na Zelený štvrtok rozdáva špeciálne razené strieborné mince seniorom ako ocenenie ich práce pre spoločnosť. Počet odmenených sa každoročne odvodzuje od veku panovníčky alebo panovníka. Tradícia siaha až do 13. storočia. a kráľovná Alžbeta II. ju naplnila počas väčšiny svojho šesť dekád trvajúceho panovania.

Austrália:
Na kontinente, ktorý dlhodobo trápi premnoženie králikov, upadli kvôli nim do nemilosti aj veľkonočné zajačiky. Vajíčka namiesto nich roznáša bandikut králíkovitý, vačkovec s dlhými ušami.

Filipíny:
Do dediny San Pedro Cutud sa schádzajú veriaci, ktorí po vzore Ježiša Krista nesú kríž a nechajú sa na neho pribiť. Na tieto scény sa už tradične pozerajú turisti s fotoaparátmi. Tí, ktorí sa nechávajú ukrižovať, tvrdí, že činia pokánie, katolícka cirkev ale tento rituál kritizuje.

Text: ČTK
Foto: SHUTTERSTOCK