Bozk. Hrôza, ak sa partner nevie bozkávať

Jedna z povestí hovorí, že vznikol v dobách, keď hrdinskí bojovníci strávili veľa času na vojnových výpravách, a keďže ich ženy nemali čo robiť, vypĺňali si čakanie vzdávaním úcty Dionýzovi. Ak vám náhodou toto meno nič nehovorí, bol to boh vína, veselosti, zábavy a hneď je všetko jasné. Limonáda sa zjavne na týchto oslavách nepila. Manželia neboli veľmi nadšení a po návrate z bojov privoniavali k ústam svojich polovičiek, aby sa presvedčili, nakoľko sa veselili. Celkom pekná verzia, ale nezabúdajte, že ide len o povesť.

Antropológovia nás však zaraz schladia úplne iným pohľadom na vec, podľa nich sa bozk zrodil ako transformácia príjmu potravy z matkiných úst do úst dieťaťa. Podvedomá túžba po takomto kontakte pokračuje aj v dospelosti, ale v inej forme. Myslím, že toto si vieme predstaviť oveľa ťažšie, keďže v dnešnej dobe matky svoje deti maximálne koja.

Nie je bozkávanie ako bozkávanie a v rôznych kultúrach môže mať aj dosť zvláštne podoby. Prv než sa začnete čudovať uvedomte si, že aj my pôsobíme pre niektoré kultúry zvláštne. V niektorých kultúrach bozk dokonca nepoznajú, určite sa vám vybaví "trenie nosov", čo znamená prejav lásky a úcty u Anuitov (Eskimákov). Vedeli ste, že ani Polynézania nepoznali bozk? Asi by ste nechceli mať so žiadnym z nich blízky vzťah, pretože si ho vyjadrovali vzájomným vytrhávaním mihalníc či obočia. Mať Polynézana za muža, obvinili by sme ho z domáceho násilia.

Viete si vôbec život bez nášho klasického bozku v podobe akej ho poznáme my predstaviť? Väčšina z vás odpovie určite záporne, pretože pokiaľ ide o našu kultúru, je to krásny prejav náklonnosti či lásky. Každá z nás zbožňuje ten pocit, keď je "prvý bozk na spadnutie" a vy máte v žalúdku "motýliky". Niekedy dokážete z bozku vycítiť, či sa do vzťahu s daným človekom pustíte alebo nie. Veď pre väčšinu z nás je priam dráma, ak sa chlap, ktorý sa nám páči, nevie, alebo nechce bozkávať.

Presne toto bol Janin dôvod na rozchod. Mala síce šikovného, pozorného a inteligentného partnera, ale mal pokazené zuby. To, či sa vie, alebo nevie bozkávať ani nezistila, pretože kým sa k nej priblížil, tak ušla. Dala mu ultimátum, aby so zubami a teda aj s dychom niečo robil a zatiaľ sa nebozkávali. Nuž a s ich vzťahom, ktorý trval až 4 mesiace, "nebozkávanie sa" zamávalo. Nemôžeme jej mať za zlé, že na firemnom večierku zbalila kolegu a skončili pri vášnivom bozkávaní. Na druhý deň si jej priateľ balil kufre. Hrôza zo zubárov bola zrejme silnejšia ako túžba po bozku, pretože ani keď ho stretla s odstupom času, nebol jeho chrup v poriadku.

Bozkávanie je pre nás dôležité a aj keď nemáte na bozky náladu, pretože ste sama, pozrite si aspoň tie filmové. Možno si uvedomíte, že život chystá rôzne prekvapenia a bez lásky sa ďaleko nedostanete. Niekedy stačí vyjsť von a otvoriť oči.

Text: Gabi H. pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK