Anketa: Ako (by) ste sa cítili v pozícii tej druhej?
Možno ste to už zažili, čaká vás to, alebo patríte do skupiny žien, ktorým sa to predsa "nemôže nikdy stať". Predsa len, viete sa vcítiť do pocitov takejto ženy?
Andrea (24): Nie, neviem si to predsaviť. Podľa mňa to je jeden z najponižujúcejších pocitov vôbec. Ak je v tom žena "nevinne", že ju muž, ktorý si žije dva paralelné životy, oklamal, ešte sa to dá dáko ospravedlniť. Ale ja poznám ženy, ktorým to vyhovuje. A to je na zaplakanie. Preto vravím, že mňa sa to netýka. Len čo by som zistila, že ma frajer podvádza, aj keby som bola tou "prvou", už by som mu v živote nedala šancu, ani by som mu to neodpustila. Skončil by u mňa na celej čiare. A ak by som bola tou druhou, tak by som zároveň prijímala fakt, že ma podvádza. Veď s tou prvou. Tak k takej téme "no comment".
Adriana (25): Mám manžela, ktorý nebol voľný, keď sme sa zoznámili. Ja som sa však doňho tak strašne zamilovala, že by som si asi v živote neodpustila, keby som oňho nebojovala. Vedela som, že je to môj osud a neexistovala prekážka v ceste, ktorú by som nezdolala. Mnohí ma preto v tom čase odsudzovali, dokonca aj moji vlastní rodičia. Svadbu sme mali len takú malú, utajenú, pretože mi vraveli, že sa za mňa hanbia, že som mu rozbila rodinu. Mala som chvíľu výčitky svedomia a aj som sa veľa natrápila, ale to len dovtedy, kým si Maťova bývalá nenašla priateľa. Sú spolu doteraz a veľmi im to klape. Dokonca sme sa aj skamarátili. Až potom mi moji rodičia odpustili, pochopili ma a Maťa zobrali do rodiny. Takže viem, aké je to byť "tá druhá", hoci som ňou bola len kratučko. Je to nepríjemný pocit, hlavne, keď žena nevie, či sa jej pozícia preklopí do "tej prvej". Osobne však také pokusy pravdaže neschvaľujem a ako každá žena som presvedčená o tom, že ten môj prípad bol predsa "výnimka" (smiech).
Broňa (26): Áno, viem, aké to je. Keď som bola mladšia a hlúpejšia, našla som si frajera, ktorý už niekomu patril. Avšak v takom veku ako je 16, 17, človek nerozmýšľa nad dôsledkami, ani nad tým, že niekomu ublíži, že si na jeho nešťastí postaví vlastné šťastie. On ma asi rok presviedčal o tom, že sa s frajerkou rozíde, že budeme spolu, no nikdy sa k tomu nedopracoval. Viem, ako "chutí" hra na schovávačku, keď sa nemôžem s frajerom objaviť na ulici. Viem, ako chutí mužské klamstvo, ale už stačilo. Raz a navždy. Už si také neprosím...
Text: dz pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK