Anketa: Kde sú hranice vašej tolerancie?
Sú ženy, ktoré svojim partnerom ustúpia vo všetkom, iné len v niečom a existujú aj také komplikované, ktoré si presadia v každom prípade to svoje. Lebo musia, inak to nevedia. A čo vy? Kde máte hranice tolerancie?
Anka (24): Ja som tolerantná. Ale aj preto, že mám úžasného priateľa. Dlho som bola sama, už sa mi to zdalo neúnosné, keď vošiel do môjho života. Tolerujem mu všetko a myslím, že len vďaka tomu sme stále spolu. Spomínal mi, že predtým mal partnerku, ktorá sa naňho veľmi upla, nikam sa bez neho nepohla, nič bez neho nevybavila. Ja som samostatná osoba, čo mu plne vyhovuje. Chodí si kam chce, nemusí mi nechávať ani odkazy. Ale raz sa prihodilo niečo čudné. Jemu prekážalo, že sa nezaujímam, čo je s ním, keď raz prišiel domov neskoro v noci. Odvtedy sa snažím byť pozornejšia (smiech).
Majka (22): Som málo tolerantná a viem to o sebe. Je to aj dôvod, prečo si stále neviem nájsť partnera. Každý vzťah trval maximálne mesiac a skrachoval na tom, že som sa snažila presadiť si tvrdohlavo svoje. Samozrejme, že to nešlo, veď takto kývať s mužom žena nemôže - ako mi bolo povedané od môjho bývalého (smiech). Rozmýšľam aj nad tým, či sa s tým dá niečo robiť, či sa to dá vyliečiť alebo či je to povahová črta, s ktorou som sa narodila a už s tým nič neurobím. Ale ja to neviem, pretože ak nie je po mojom, ide ma z toho rozhodiť!
Patrícia (27): Myslím si, že som dostatočne tolerantná. A mám aj to šťastie, že mám tolerantného priateľa. Lebo len pri takejto súhre, domnievam sa, môže fungovať vzťah. Predtým som mala žiarlivého partnera - v jeho prípade o tolerancii nebolo ani reči. Ale ak by som to mala nejako zhrnúť, moje hranice tolerancie končia pri nevere. Nevravím, že sa môj muž nemôže pozrieť na peknú ženu, ale keď sa s ňou už dá do reči, som opatrná. Ak zistím, že sa už aj stretávajú, hoci je to stále v rovine "iba kamarátstvo", začínam žiarliť. Ale môjho muža to vzrušuje, takže je to v pohode (smiech).
Text: dz pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK
