Anketa: Viackrát ste kopačky dostali alebo dali?
A čo je podľa vás horšie? Pretože sú ľudia, ktorí neznesú pocit, že niekomu ublížili, no vedeli, že inak sa to zariadiť nedalo.
Mária (25): Od môjho celkom prvého partnera som ako sedemnásťročná dostala kopačky, z ktorých som sa nasledujúcich päť rokov nedokázala spamätať. Smiešne na tom bolo, že trval len štyri mesiace. Nemohla som si tým pádom nájsť ani náhradu, pretože každého nového chlapa som porovnávala s tým, ktorý ma ranil. Až časom som zabudla a konečne som stretla ďalšieho muža, do ktorého som sa strašne zamilovala. Tak ostáva ešte vo hviezdach, kto z nás dá tie kopačky (smiech). Avšak ja by som bola za to, aby nám to vydržalo až do smrti.
Petra (28): Prvého vážnejšieho partnera som mala ako osemnásťročná, ale ja som všetky vzťahy brala trochu ľahkovážne. Nikdy som si neuvedomovala, ako strašne to toho dotyčného raní, keď ho opustím. Myslela som si, že je to niečo úplne normálne. Prioritné pre mňa bolo, že ja už k nemu nič necítim. Nikdy som neriešila to, ako to vníma on. Uzavrela som kapitolu a vládala som kráčať ďalej. Pred rokom som však dostala svoje prvé kopačky a bolelo to úplne hrozne. Vtedy som si prvýkrát povedala, že to bolo zrejme za tých všetkých mužov.
Daniela (29): Bolo to asi päťdesiat na päťdesiat. Keďže som mala veľa krátkych vzťahov, zákonite som musela aj ja niekoho opustiť. Bolelo to však rovnako. Keď som dala kopačky ja, mala som dlho výčitky svedomia a povedala som si: Nabudúce nech radšej niekto opustí mňa. Stalo sa, no znášala som to oveľa ťažšie. Nedá sa povedať, čo je horšie a čo lepšie. Každý rozchod je bolestivý.
Text: dz pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK
