Nešťastie v rodine? Nezhoršujte situáciu výčitkami!
Nikdy nerátame s tým, že aj v zlomku sekundy sa nám môže pohodový život zmeniť na horor, často ani vtedy, keď sa také niečo stane známym, alebo to prinesú správy.
Až keď pocítime nešťastie na vlastnej koži, dokážeme si uvedomiť paradoxy, pretriediť hodnoty, nájsť v sebe pokoru.
Pozor na paniku, výčitky, zlé emócie!
Keď už sa neštastie stalo, mali by sme zachovať triezvy rozum a čo najviac ako sa len dá, potlačiť negatívne reakcie. Nepomôžu ani nám, ani obeti nešťastia. Nedá sa na to pripraviť, často sa nedokážeme ovládnuť a vyjde z nás všeličo, len nie pokoj, viera v uzdravenie a zlepšenie situácie, úsmev, nadhľad a humor. Ťažko sa vtipkuje, keď situácia vyzerá hrozivo, ale musíme veriť, že všetky využité prostriedky, ktoré môžu práve pomôcť, smerujú k tomu, aby obeť netrpela, aby sa v rámci možností dostalo všetko do zvládnuteľného stavu. S touto vierou a dôverou voči všetkým, ktorí sa podieľajú na poskytnutí pomoci a uzdravení, by sa dalo nájsť v sebe aj to pozitívne a veselé, čo by sme mali odovzdať pacientovi a šíriť aj ďalej do okolia. Ak nejde skutočne o život - neprepadajme panike, žiadnym výčitkám a zlým emóciám. Držme sa reality, pomáhame tým tomu kto utrpel ujmu, ale i sebe a celej atmosfére okolo nás.
Nadľahčiť ťažké chvíle
Ani pacientovi, ani lekárom neuľahčíme situáciu tým, že budeme lamentovať, plakať, hľadať vinníkov nešťastia, podozrievavo skúmať každý pohyb brvou u odborníka, ktorý rieši promptne situáciu. Neostáva nám iné, len v danej chvíli veriť, že všetko je v najlepších rukách a pomáhať tak, že ostaneme pri zmysloch, budeme sa snažiť pacienta upokojiť, rozptýliť, pokojne i vtipkovať. A rovnako to zvládať aj pri ďalšom priebehu vyšetrení a liečenia. Iste, človek nikdy nevie, či sa nedostane do starostlivosti niekoho menej zručného, prípadne nezodpovedného a arogantného. Bezmocnosť je hrozná vec, no verme, že tie najdôležitejšie úkony zvládne aj ten, čo si splietol povolanie a ak to vieme ovplyvniť, dosledujme ďalšiu liečbu tak, aby sa pacientovi dostalo správnej starostlivosti a ľudskej dôstojnosti. Hnev, pocity nespravodlivosti a bezmocnosti skúsme potlačiť a radšej vydolovať zo seba konštruktívne riešenie situácie, poradiť sa s ľuďmi, ktorí sú menej zaangažovaní, citovo naviazaní. A keď to dobre dopadne, potom sa schuti zasmejme, čo všetko prináša život.´
Text: Monika Schönová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK
