Duševné choroby a právne úkony
Aj dnes v právnej poradni na vaše otázky odpovedá advokátka Jana Martinková (36) z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková s.r.o. Dozviete sa, či človek trpiaci schizofréniou je právne spôsobilý. Touto duševnou chorobou trpeli aj niektoré známe osobnosti ako Piccaso, Vincent van Gogh, Philip K. Dick - spisovateľ science fiction, Zelda Fitzgerald - maliarka a žena F.Scott Fitzgeralda, Jack Kerouac - spisovateľ, John Nash - matematik a nositeľ nobelovej ceny, Eduard Einstein - syn Alberta Einsteina či Syd Barrett zo skupiny Pink Floyd.
Advokátka Jana Martinková - Advocatus Martinková s.r.o.
OTÁZKA: Dobrý deň, chcem Vás poprosiť o radu. Môže sa dať osoba so schizofrénnou poruchou dať zastupovať advokátom a podať žalobu na súd? Viem, že tuto ženu ovplyvnila jej nevesta, ktorej svokra, ktorá je psychicky chorá, podpísala aj generálnu plnú moc. Veľmi pekne Vám Ďakujem za skorú odpoveď.
Vychádzať budeme teda z faktu, že sa jedná o osobu duševne chorú, avšak nie je zrejmé, či už táto osoba bola alebo nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony.
Mohlo by ísť teda o nasledovné prípady:
1. Ak duševne chorá osoba už bola súdom pozbavená (alebo pre daný úkon obmedzená) spôsobilosti na právne úkony, tak by právne úkony v jej mene (žalobu, plnú moc) mohol urobiť iba jej zákonný zástupca, teda súdom ustanovený opatrovník. Osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony by však stále bola oprávnená k jednému právnemu úkonu, a tým je návrh na vrátenie spôsobilosti na právne úkony.
2. Ak konajúca osoba je síce duševne chorá, ale nebola súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu, alebo v takom rozsahu, do ktorého by spadal aj daný právny úkon: Vtedy by bolo treba skúmať, či osoba konala v prechodnej alebo trvalej duševnej poruche, resp., či nemala tzv. jasný okamih.
V prvom rade si treba uvedomiť, že nie každá duševná porucha má automaticky za následok neplatnosť právneho úkonu, ktorý osoba trpiaca touto poruchou, práve robí. Teda aj duševne chorý človek môže za určitých okolností urobiť platný právny úkon. K absolútnej neplatnosti právneho úkonu by došlo v prípade, ak by konajúca osoba trpela duševnou poruchou, v dôsledku ktorej by nebola na tento konkrétny právny úkon spôsobilá. V takomto prípade by sa nevyžadovalo súdne rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony.
Muselo by sa však znaleckým dokazovaní preukázať, že táto osoba v okamihu uskutočňovania právneho úkonu konala v duševnej poruche (prechodnej alebo trvalej) a nemala jasný okamih. Ak by sa uvedené preukázalo, bol by takýto právny úkon, v našom prípade generálna plná moc -absolútne neplatná. Takto vykonané dokazovanie, resp. znalecký posudok by mohol byť následne použitý aj ako podklad pre rozhodnutie súdu o pozbavení, event. obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Pritom si však treba uvedomiť, že ak by ste podali zjavne bezdôvodný návrh na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, vznikla by Vám povinnosť nahradiť ujmy, ktoré takýmto konaním vyšetrovanému, jeho zástupcovi a štátu vznikli.
Ale vráťme sa k tomu, ak by sa podarilo preukázať konanie v duševnej poruche. Spôsobilo by to s účinkami ex tunc (spätne) absolútnu neplatnosť právneho úkonu (napr. plnomocenstva), ktorá by nastala priamo zo zákona, teda aj bez jej deklarácie súdnym rozhodnutím. Z hľadiska právnej istoty by však bolo lepšie podať návrh na určenie neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Tento návrh nie je viazaný na lehotu a môže ho podať každý, kto má na tom naliehavý právny záujem. Absolútna neplatnosť tohto úkonu by následne zakladala nároky z bezdôvodného obohatenia.
