Môže si výšku výživného určiť sám rodič ?

OTÁZKA: Môže si výšku výživného určiť sám rodič ?

Rodič výšku výživného samozrejme navrhnúť môže, druhý rodič ju môže akceptovať alebo nemusí. Ak ju akceptuje, uzavrie sa dohoda, ktorá podlieha schváleniu súdu. Súd ňou však nie je viazaný. Daná dohoda musí byť v záujme maloletého dieťaťa a  nesmie odporovať kogentným ustanoveniam zákona o rodine, ktoré určujú minimálnu výšku výživného /§62 ods.3 zák. 36/2005 Z.z. „Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime.  Rozsah  vyživovacej povinnosti určí súd, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a na výške výživného sa nedohodnú, resp. súd neschváli ich dohodu alebo spolu žijú, ale jeden z nich si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

V praxi často dochádza k dobrovoľnému plneniu vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča vo vzájomne dohodnutej výške bez schválenia súdom, čo však predstavuje pre oprávneného riziko z hľadiska následného vymáhania.

Spravodlivá výška výživného závisí od oprávnených potrieb dieťaťa, od možností a schopností a majetkových pomerov rodičov, od miery osobnej starostlivosti rodiča o dieťa ako aj od práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

OTÁZKA: Ako to chodí s deťmi, ktoré chcú žiť s jedným s rodičov, ktorý má horšie finančné podmienky na to aby im zabezpečil potrebný štandard?
Ako už bolo v predchádzajúcich príspevkoch spomenuté, pre súd je rozhodujúci záujem maloletých detí, kam patrí i ich citová väzba k rodičom, výchovné a mravné predpoklady rodiča ako i materiálne zázemie. Súd prihliada komplexne na výchovné podmienky a predpoklady oboch rodičov, pri ktorých lepšia finančná situácia jedného z rodičov je len jedna z týchto podmienok, i keď nie nevýznamná. Ak sú citové, výchovné a mravné podmienky jedného z rodičov významné, ako i predchádzajúci prínos rodiča k jeho výchove, môžu zavážiť pred ekonomickými výhodami druhého z rodičov. Ekonomicky lepšie zabezpečeného rodiča môže súd zaviazať platením takej výšky výživného, aby deti sa deti priblížili ekonomickej úrovni zabezpečenejšieho rodiča. Problém vyvstáva v prípade, ak by rodič, s ktorým chcú deti žiť, im nevedel zabezpečiť základný resp. primeraný životný štandard vzhľadom na bytovú otázku, otázky stabilného zamestnania a príjmu a druhý rodič, ktorý by vedel plnohodnotne zvládnuť starostlivosť o deti,  mal záujem mať ich vo výlučnej starostlivosti. Vtedy by súd mohol rozhodnúť inak, teda i proti vôli detí.

OTÁZKA: Chcel by som sa spýtať, že čo v prípade ak sa dieťa rozhodne žiť s jedným z rodičov a ten druhý rodič s tým výslovne nesúhlasí. Komu zveria dieťa do opatery? Keď nie je dieťa dostatočne vyspelé na to, aby si samo určilo s kým chce žiť?
Samozrejme najjednoduchšie je, ak sa rodičia vedia dohodnúť, ale nesúhlas jedného rodiča so zverením dieťaťa druhému rodičovi nie je prekážkou, samozrejme pokiaľ rodič, s ktorým chce dieťa žiť má o jeho výchovu záujem. Pre rozhodovanie súdu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti je najdôležitejší záujem maloletého dieťaťa, preto sa v súdnom konaní vyhodnocujú všetky okolnosti, na základe ktorých možno čo najobjektívnejšie posúdiť, ktorý z rodičov má lepšie osobnostné prípadne i materiálne podmienky na vytvorenie stabilného výchovného prostredia, na zabezpečenie sústavnej a dôslednej starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Ako podklad pre rozhodovanie môže súdu slúžiť i odborný posudok znalca z odboru psychológie. Názor dieťaťa môže tiež zavážiť, aj keď s ohľadom na nízky vek ho nemusí súd brať do úvahy. Sporom o deti môže predísť i striedavá osobná starostlivosť.  To znamená, že ak sú obaja rodičia spôsobilí vychovávať dieťa a majú obaja o túto starostlivosť záujem, súd môže zveriť dieťa osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov. Súd sa musí touto otázkou zaoberať a skúmať vhodnosť striedavej starostlivosti pre dieťa ak so striedavou starostlivosťou súhlasí resp. o ňu prejaví záujem aspoň jeden z rodičov.

OTÁZKA: Kto uzná, či je dieťa dostatočne rozumovo vyspelé?
Súd. Buď na základe výsluchu samotného dieťaťa možného i bez prítomnosti rodičov, alebo si môže pomôcť vyjadrením orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V určitých špecifických prípadoch nie je vylúčené znalecké dokazovanie z odboru klinickej psychológie.

OTÁZKA: Keď som v rozvodovom konaní a momentálne som stratil zamestnanie mám aj tak nárok požiadať o zverenie dieťaťa do výchovy?
Právo požiadať o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti majú obaja rodičia dieťaťa,  avšak je na zvážení súdu, ktorému z rodičov bude dieťa zverené. Súd pri rozhodovaní vychádza zo stavu, ktorý platí v čase rozhodovania súdu. Strata zamestnania je významný faktor, ktorý môže ovplyvniť rozhodnutie súdu, ale zďaleka nie jediný. Vy môžete byť z hľadiska Vášho osobnostného, výchovného a mravného profilu schopný lepšie zabezpečiť sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, všestranný duševný, telesný a citový vývoj maloletého dieťaťa. Tiež by bolo vhodné v súčasnosti nečakať na najvhodnejšie zamestnanie, a  prijať i menej atraktívne zamestnanie, aby ste preukázal materiálne zázemie a stabilný finančný príjem.

OTÁZKA: Aj mňa môj bývalý okašľal. Pracoval ako lekár v Grazi, výplatu si nechal posielať na mne neznámy účet v zahraničí, a keď som na to upozornila súd, nezaujímalo ho to. Takže po rozvode som ja nemala okrem detí nič a môj bývalý si žije nad pomery. Čo mám robiť.
Keďže vysporiadanie BSM sa prejednávalo na Slovensku, bolo potrebné navrhnúť súdu konkrétny dôkaz, ktorý by súd mohol vykonať. Po jeho konkrétnom označení by súd na základe nariadenia ES 1206/2001 o spolupráci členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach dožiadal príslušný rakúsky súd, aby napr. vyzval  zamestnávateľa Vášho manžela na zodpovedanie otázky, kam a v akej výške mu posielal mzdu. Nariadenie ES 1206/2001 sa vzťahuje okrem iného i na vykonávania dôkazov (zisťovanie skutočností, ktoré by súdu mohli poslúžiť ako podklad pre rozhodnutie) týkajúcich sa i majetkových práv vyplývajúcich z manželstva.

Súd však nemá povinnosť vykonať všetky dôkazy, ktoré označili účastníci konania, ale sám rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Ak súd navrhnutý dôkaz nevykonal, mohli ste tak žiadať v odvolaní odôvodnenom tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

Ak ste v konaní nemohli označiť dôkaz, nakoľko Vám nebol známy v takej forme, aby sa dal vykonať, mohli by ste navrhnúť obnovu konania podľa § 228 ods. 1 OSP: ( ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré nemohol bez svojej viny nemohol použiť v pôvod. konaní, pokiaľ možno privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci alebo ak možno vykonať dôkazy, ktoré nemohli byť vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.)
Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Avšak len do troch rokov od právoplatnosti rozsudku § 230 ods. 2. OSP.