KLASIKA OD PRADÁVNA

Masáže boli neoddeliteľnou súčasťou umenia starovekých čínskych a japonských lekárov, v Egypte, Grécku a Ríme patrili k základnej hygienickej starostlivosti o telo. V stredoveku vplyvom ortodoxného kresťanstva nastal úpadok v starostlivosti o telo, masáž používali len Arabi a od nich prenikla k Turkom. V novoveku sa oživuje lekárstvo a tým vznikajú i nové poznatky o masáži. V 19. storočí dejiny techniky modernej masáže začal písať Per Henrik Ling. Masáž sa považuje predovšetkým za tradičnú formu liečby na uvoľnenie bolesti, posilnenie krvného obehu, duševné pookriatie, upokojenie mysle a načerpanie energie. Podnecuje k vnímaniu vlastného tela a uvedomenému dýchaniu a tým, že uvoľňuje nahromadené napätie, obnovuje pohyblivosť stuhnutých a bolestivých svalov i pohybového aparátu, zmenšuje bolesti chrbta i tráviace poruchy, napríklad zápchu. Pomáha organizmu zbaviť sa škodlivých látok kumulovaných vo svaloch a zvyšuje očistné pôsobenie lymfatického systému. Urýchľuje prirodzené liečebné procesy v organizme, pomáha pri liečení problémov súvisiacich so stresom, napríklad tenzných bolestí hlavy, nespavosti, vysokého krvného tlaku, bolestí brucha a krížov, zmierňuje depresiu a úzkosť. Švédska masáž sa od športovej líši prevahou pokojnejších pohybov. Je balzamom pre tých, ktorí majú sedavé zamestnanie a jej pozitívne účinky ocenia aj tehotné ženy.