Koľko kávy môžete vypiť, aby ste neboli závislý a nemali problémy? Gény do veľkej miery určia, ako vieme spracovať kofeín

Dnes sa dozviete:

1. Čím je závislosť na kofeíne špecifická

2. Ako rozoznať závislosť na káve
3. Ako sa zbaviť závislosti obmedzovať množstvo kofeínu

Čítajte tiež: Kompletný sprievodca chudnutia z bruška (nielen) do plaviek: Vzorový tréningový plán a jedálniček

Najobľúbenejšia droga na svete

V káve obsiahnutý kofeín je známy pre svoj psychoaktívny účinok. Rovnako ako ďalšie psychostimulanty, ako je kokaín a amfetamín, má kofeín podobné aktivačné a posilňujúce vlastnosti. U kofeínu sú tieto účinky však miernejšie. 

Medzi drogy radí kofeín aj fakt, že na ňom možno vyvolať závislosť. K stavu závislosti na kofeíne, prípadne káve, sa dá dostať pravidelným pitím väčšieho množstva kávy. O náchylnosti na získanie závislosti na kofeíne rozhoduje predovšetkým trvalé popíjanie vysokého objemu kávy a kofeínových nápojov a z časti potom aj genetické predispozície.

Šálok kávy ako odmena pre mozog

Kofeín v mozgu ovplyvňuje tzv. „centrum odmien“. Tento vplyv je oveľa menší ako pri iných návykových látkach ako napríklad pri kokaíne. Napriek tomu má však na svedomí nárast dopamínu, ktorý v našom tele funguje najmä ako motivátor. 
Navodzuje nám príjemné pocity, ktoré sú často spájané so závislosťou. S túžbou po získaní týchto pocitov sa snažíme opakovať to, čo nám prinieslo potešenie. Na tomto princípe fungujú vyššie spomínané drogy, aj keď pri káve je tento vplyv nižší.

Špecifická kofeínová závislosť 

Zaujímavý je potom výsledok štúdie, ktorý popisuje vplyv kofeínovej abstinencie na zmenu prietoku krvi v mozgu, EEG a subjektívnych pocitov, ale bez ovplyvnenia špecifického okruhu odmeny a závislosti.
Z tohto pohľadu nie je závislosť na kofeíne braná ako porucha užívania návykových látok. Závislosť na kofeíne je podporovaná iba jeho stimulačným účinkom a našou túžbou po bdelom stave.

Ste závislý na kofeíne?

To, či je človek na kofeíne závislý, sa odvíja od jeho abstinenčných symptómov. Podľa diagnostického a statického manuálu mentálnych porúch charakterizujú problematickú konzumáciu kávy, teda kofeínu tieto príznaky:

• keď neustále túžite po kofeíne, nekontrolovane ho užívate a nedarí sa vám ho obmedziť,
• pokračujete v užívaní kofeínu napriek fyzickým či psychickým problémom, ktoré sú pravdepodobne spojené s pitím kávy,
• pijete viac kávy a častejšie ako ste zamýšľali,
• obmedzuje vás pitie kofeínu v práci či v školských alebo domácich povinnostiach,
• pociťujete zvýšenú toleranciu na kofeín, takže potrebujete stále väčší prísun kofeínu.

Rizikové množstvo kávy 

Pravdepodobné vytvorenie závislosti na kofeíne sa dá obvykle predpokladať u ľudí, ktorí si doprajú denne viac ako 400 mg kofeínu, čo je zhruba 4 šálky kávy. Pokiaľ sa radíte medzi týchto silných pijanov kávy, môžete pociťovať niektoré negatívne účinky kávy ako sú poruchy spánku, bolesti hlavy, podráždenosť, zvýšený srdcový tep, nervozita, prípadne nevoľnosť či svalové trasy.

Prejavy abstinencie

Tieto vedľajšie účinky kávy sú sprievodným javom pri abstinencii – vysadení kofeínu. Pokiaľ sa rozhodnete kofeín obmedziť, môžu vás obťažovať abstinenčné problémy ako pokles energie a ospalosť, ťažké sústredenie a depresie. Typickým prejavom kofeínovej abstinencie je bolesť hlavy. Kofeín sťahuje cievy a po pominutí jeho účinkov a uvoľnení ciev v mozgu táto zmena spôsobuje migrény a pulzové bolesti hlavy. 

Vzhľadom na schopnosť kofeínu blokovať adenozínové receptory, aby tak zabránil únave vzniknutej prirodzeným zachytávaním adenozínu v týchto miestach, náš organizmus zvýši počet receptorov. Po vysadení kofeínu má potom adenozín viac miest na zachytenie a tým sa umocní pocit ospalosti.

Postupné obmedzovanie kofeínu

Tieto nepríjemné stavy môžeme znížiť, ak začneme kofeín obmedzovať postupne v priebehu niekoľkých dní a nie náhlym zákazom pitia kávy a kofeínových nápojov. Väčšina abstinenčných príznakov potom vymizne obvykle počas 7 -12 dní znižovania spotreby kofeínu a naše telo sa v podstate "resetuje" do základného, ​​kofeínom neovplyvneného, ​​režimu.

Pri znižovaní kofeínu sa odporúča niektoré dávky kávy vymeniť za nekofeínový nápoj, prípadne znižovať dávku kofeínu zámenou kávy za čaj. Základným postupom pri kávovej abstinencii je využitie prirodzených prostriedkov na odbúranie ospalosti. V tomto smere môže pomôcť pohár studenej vody alebo krátka prechádzka.

V doplnení energie počas dňa môže pomôcť aj kúsok čokolády. Theobromin, látka pochádzajúca z kakaových bôbov, má podobné povzbudzujúce účinky ako káva.

Gény a schopnosť tela spracovať kofeín

Káva je predovšetkým naším obľúbeným zvykom. Schopnosť adaptácie nášho tela na kofeín nás však môže doviesť k až príliš častej konzumácii kávy s väčším objemom ako náš organizmus zvládne bez negatívnych účinkov spracovať. Prevenciou proti závislosti na kofeíne je umiernená spotreba s občasným pôstom. 

Ideálna spotreba kávy je z časti daná našimi genetickými dispozíciami. Enzým CYP1A2*1A a CYP1A2*1F tak určujú ako sme schopní metabolizovať kávu. Udávané hraničné 4 šálky kávy na deň môžu byť pre "pomalého metabolizátora kávy", teda človeka s génom CYP1A2*1F až ďaleko za hranicou a negatívne účinky závislosti či abstinencie na káve môže pociťovať už pri pravidelných nižších dávkach kofeínu denne.

Neprehliadnite: Najzdravšia diéta sveta podľa odborníkov: Nejde len o schudnutie, ľudí by malo zaujímať aj to, koľko rokov sa dožijú

Ideálna konzumácia kávy

Svoju optimálnu dávku kávy môžete pre najlepšiu efektivitu rozprestrieť počas dňa pomocou mikrodávkovania. Vezmite tiež do úvahy vaše cirkadiánne rytmy, ktoré určujú režim spánku, bdenia a produkciu kortizolu. 

Hormón kortizol je našimi vnútornými biologickými hodinami vylučovaný do tela vo vlnách predovšetkým ráno a okolo poludnia. Čas na kávu s rešpektom k tomuto prirodzenému cyklu potom pripadá na dobu okolo 10 hodín dopoludnia a po obede. Pritom posledné kávy by sme si mali dať s ohľadom na náš spánkový režim najneskôr medzi 2 a 4 hodinou popoludní.