Poruchy príjmu potravy nie sú módny trend: Valentína o tom, že štíhlosť nám neprinesie tie hodnoty, ktoré za ňou vidíme

Ako nám hneď na úvod prezradila sama Valentína, jej mimovládna organizácia Chuť žiť pomáha ľuďom a rodinám s poruchami príjmu potravy. Robí to formou  rôznych programov pomoci, od bezplatnej linky pomoci 0800 221 080, cez individuálne psychologické a nutričné poradenstvo až po rôzne skupiny, workshopy a komunitné centrum: „Náš tím tvoria psychologičky, nutričné špecialistky, psychiatričky, peerky a samozrejme režijný tím, teda koordinátori, finančná manažérka a podobne. Okrem toho sme aktívni v prevencii na školách a trošku zabŕdame aj do advokátskej činnosti,“ dodáva na margo organizácie. 

Čo je vaším cieľom v rámci osvety tejto neľahkej témy?

Snažíme sa ľuďom priblížiť, čo PPP znamenajú. Aké sú symptómy, čo si všímať na svojom okolí, kde vyhľadať pomoc a podobne. Rovnako ukazujeme, že PPP sú závažné psychické ochorenia, nie módny trend ani rozmar jednotlivca, a je potrebné ich riešiť s odbornou pomocou. 

Je neuveriteľné, že môj dobrovoľnícky projekt je dnes mojou prácou

Za najväčší úspech svojej organizácie Valentína pokladá dôveru zo strany klientov, ktorí majú o ich služby záujem, odborníkov, ktorí na nich odkazujú a chcú v rámci organizácie pracovať. Tiež donorov a darcov, ktorí veria ich vízii a finančne ich podporujú, vďaka čomu môžu fungovať: „Som vďačná, že sa dokážeme z roka na rok rozširovať ako tímovo, tak aj portfóliom aktivít a služieb, a je pre mňa stále neuveriteľné, že už môžem svoj spočiatku dobrovoľnícky projekt nazývať svojou prácou.“

PPP má mnoho podôb... Aké konkrétne ochorenia si máme pod týmto názvom predstaviť? 

PPP sú široké spektrum. Medzi najznámejšie určite patrí mentálna anorexia a bulímia, ale aj diagnóza záchvatového prejedania, nešpecifické PPP, atypické formy ochorení, syndróm nočného jedenia, ortorexia, bigorexia či ARFID. A netreba zabúdať, že tu máme aj narušený vzťah k jedlu (čo nie je PPP, ale stojí to pred PPP), kde sa zrejme mnohí nájdu. 

Mohlo by vás zaujímať: Martina s partnerom založili obchod BEZOBALiS: Aj keď nezachránime svet, aspoň sa nepodieľame na jeho zhoršení

Ktorá veková skupina ľudí je náchylnejšia na PPP? Dá sa to vôbec takto špecifikovať? 

Najrizikovejšou skupinou sú približne mladí ľudia od 12 do 23 rokov, ale PPP sa týkajú aj detí pod 11, rovnako ako aj dospelých nad 30 rokov. 

Tlak na ženy a prepojenie výzoru so sebahodnotou je u žien výraznejšie

Vek je jeden faktor, no existujú aj ďalšie. Ako Valentína hovorí, čo sa týka pohlavia, sú to dievčatá a ženy, ktoré majú vo väčšine prípadov problém s jedlom. Podľa nej sú pri tomto ochorení zraniteľnejšie, pretože to súvisí s objektifikáciou tiel, rodovými stereotypmi… „Jednoducho tlak na ženy a prepojenie výzoru so sebahodnotou je u žien výraznejšie. PPP však nie sú ženské ochorenie a potýkajú sa s ním aj chlapci a muži. Približne 25% ľudí s PPP sú muži,“ dodáva. 

Ako zistím, že mám problém s jedlom? Aké sú najčastejšie príznaky, ktoré by sme nemali prehliadať? 

Mali by sme sa zamyslieť predovšetkým nad tým, ako sa dívame na seba a na jedlo. Je to skupina signálov. Meníš stravovanie za účelom zníženia telesnej hmotnosti? Myslíš si, že štíhlejší budeš hodnotnejší? Vynechávaš potravinové skupiny? Ideš cvičiť/behať nie z radosti, ale pre spaľovanie kalórií? Máš strach z tučnoty a priberania? Delíš potraviny na zdravé a nezdravé?  Sú pre teba myšlienky na jedlo zaťažujúce? Máš pocit zlyhania, keď nedokážeš dodržať stanovený stravovací režim? Prejedáš sa/hladuješ? Meníš štýl obliekania, lebo sa hanbíš za svoje telo alebo skrývaš zmeny hmotnosti? Fluktuuje ti hmotnosť, prípadne nastal nejaký výrazný posun hore či nadol? Stratila si menštruáciu? Máš nutkavé myšlienky smerom k telu a jedlu? Nikdy to nie je iba jedna vec, ktorá by nám PPP prezradila. Viac i tom píšeme napríklad tu: https://www.instagram.com/p/Ch2DOWlqoSP/ alebo tu: https://chutzit.sk/symptomy/. 

Každý jeden deň je náročný, hladovanie si vyžaduje veľa energie  

Človek, ktorý sa lieči z anorexie, bulímie, záchvatového prejedania či ďalšími PPP si prechádza viacerými negatívnymi emóciami a situáciami. Ide o výčitky, sebanenávisť, boj s vnútorným kritikom, ktorý ich ovláda: „Každý jeden deň je náročný. Hladovanie si vyžaduje veľa energie, prejedanie množstvo výčitiek. Človek s PPP býva unavený, vyčerpaný, veľa klame okolie, žije také dva životy. Jeden pred druhými, druhý v samote,“ opisuje Valentína a dodáva, že liečba nie je ľahká, ale stojí určite za to. „Ponúka nám slobodu, nadhľad, skvalitnenie života. Je vhodné mať odbornú pomoc,“ dodáva.

Ako vníma jedlo človek s PPP a ako by ho mal vnímať zdravo? 

Jedlo by nemalo byť iba číslo, ale aj zážitok. Človek by mal mať slobodu výberu - preferovať nutrične hodnotné potraviny, ale necítiť zlyhanie, keď si dá keksík či inú sladkosť aj na dennej báze. Čokoládová tyčinka denne nám nijako neovplyvní zdravie ani kvalitu života. 

Čo všetko môže viesť človeka k narušeniu jeho vzťahu k jedlu? Je to o osobe ako takej alebo je opäť vinná viac menej spoločnosť a obraz, ktorý prezentuje?

Kombinácia :-) Určite sú tam osobnostné predispozície a genetika, ale veľkú rolu zohráva kultúra, v ktorej žijeme, vplyv okolia, od rodiny až po kamošky a spolužiakov. Naše skúsenosti v živote nás výrazne ovplyvňujú. 

Čítajte tiež: Lenka pracuje pre svetoznáme architektonické štúdio Zaha Hadid: Svoj ekologický sen pretavila do špeciálneho projektu

Nesnažte sa človeka s PPP diagnostikovať alebo poukazovať na jeho hmotnosť 

Ako blízky človeka, ktorý trpí PPP, a všimnete si, že má problém, môžete urobiť jednu vec... Ako hovorí Valentína, citlivo vyjadriť svoj záujem, že sa o neho bojíte,  a dať mu najavo, že vám na ňom skutočne záleží, že chcete pre neho len to najlepšie: „Poukázať na to, ako sa človek zmenil, primárne čo sa týka správania, nepoukazovať na hmotnosť... Nevyčítať, nediagnostikovať. Pokiaľ však vnímame, že sa stav človeka nemení, je nevyhnutné vyhľadať odborníka. Ak niekto nevie, čo robiť, vždy sa nám môže ozvať na 0800 221 080 alebo na poradna@chutzit.sk, kde mu ochotne poradíme,“ vysvetľuje. 

Ako sa začína liečiť človek s PPP? Je hospitalizácia nevyhnutnosťou liečby? A čo lieky? Ide to aj bez nich? 

Existujú rôzne cesty a formy liečby. Ideálne je mať tím odborníkov, psychiatra, psychológa, nutričného špecialistu, komunitnú podporu (napr. podporná skupina), a podporu rodiny či blízkeho človeka. Psychiater zvažuje, či je medikácia a hospitalizácia potrebná. Lieky vedia často pomôcť, najmä ak máme depresívne stavy či silné úzkosti. Hospitalizácia by nemala byť preferovanou formou liečby, ale je mnoho stavov, kedy má svoje opodstatnenie. 

Po vzore zo zahraničia Valentína a jej organizácia Chuť žiť vytvorili multidisciplinárny program, ktorý je psychosociálnou službou. Jeho cieľom je, aby človek s PPP a jeho blízki dostali  naraz kompletnú podporu celého tímu, ktorý je zložený zo psychologičky, nutričnej špecialistky, peer konzultantky a case manažérky. Zároveň má k dispozícii 4x týždenne aj komunitu, v rámci ktorej nájde podporu ľudí s podobnou skúsenosťou, aj možnosť sebarozvoja či stravovania.

Netradičná tlačová konferencia, kde ste sa mohli na chvíľu vcítiť do kože ľudí s PPP

Nedávno organizácia uskutočnila v hlavnom meste aj netradičnú tlačovú konferenciu, kde sa zástupcovia médií mohli na chvíľu vcítiť do role človeka s PPP. Cieľom bolo, aby si vyskúšali na vlastnej koži jednotlivé časti ich inovatívneho liečebného programu. Teda poradenstvo psychologičky, nutričnej špecialistky, case manažérky a peer konzultantky samotnej Valentíny, ktorá má aj osobnú skúsenosť s týmito poruchami. Na začiatku im bolo ponúknuté občerstvenie, avšak v podobe, ako ho vnímajú ľudia s PPP. Tak sa oboznámili so stravovaním typickým pre anorexiu, bulímiu alebo záchvatové prejedanie. V ďalšej miestnosti si spolu so psychologičkou vyskúšali autogénny tréning. Nutričná terapeutka im zase priblížila mýty diétnej kultúry. Napokon sama Valentína porozprávala o svojej vlastnej skúsenosti s liečbou a vysvetlila, prečo je v procese uzdravenia dôležitá spolupráca niekoho, kto si sám prešiel PPP.  

Splnila podľa teba táto tlačová konferencia svoj účel?

Pevne verím, že áno. Som veľmi hrdá na náš tím, ako sme to pripravili a zároveň vďačná novinárom, že ich téma zaujala a prišli. 

Nedá sa mi teda neopýtať sa... Aká konkrétne bola tvoja skúsenosť s PPP? 

Nebola ľahká, v istom zmysle dlhá a frustrujúca. Asi ako skúsenosť každého človeka s PPP. Som však vďačná odborníkom aj blízkym, že sme hľadali riešenia, a zároveň hrdá na seba, že som to za tie roky nevzdala a bojovala s tým, čo prišlo, či už to bola anorexia alebo bulímia. Liečba nepochybne zmenila môj pohľad na seba a vďaka ceste k uzdraveniu som získala v živote slobodu. 

Na základe svojej osobnej skúsenosti si napísala aj knihu s názvom Chuť žiť. Bola to pre teba tiež podporná forma liečby? Vypísať sa z toho, ako sa hovorí? 

Veľmi rada píšem a koketovala som s myšlienkou dať to na papier. Určite to malo nejaký postranný terapeutický účinok. Som vďačná, že sa to podarilo. Snažila som sa nabúrať predstavy “metrov a jabĺčok”, ako boli v tom čase PPP prezentované a vyobraziť hlavne hlas porúch príjmu potravy. 

Neprehliadnite: Roky skúma Parkinsonovu chorobu: Slovenská vedkyňa Alžbeta Kráľová Trančíková získala za svoju prácu medzinárodnú cenu

Štíhlosť nám v skutočnosti neprinesie tie hodnoty, ktoré za ňou vidíme  

Na základe vlastnej aj skúseností ostatných Valentína odkazuje všetkým ľuďom s PPP, ktorí nevedia ako ďalej, aby sa nebáli vyhľadať pomoc a nečakali, kým budú „dosť“ chorí: „Lebo pre chorobu nikdy nebudú “dosť”, bez ohľadu na vážnosť stavu. Je možné sa z PPP uzdraviť a čím skôr človek začne, tým rýchlejšie sa bude dobre cítiť,“ objasňuje. Má však aj odkaz pre zdravých ľudí, aby sa nikdy nenechali vtiahnuť do osídel PPP: „Myslím, že štíhlosť nám v skutočnosti neprinesie tie hodnoty, ktoré za ňou vidíme - bezpečie, lásku druhých, úspech v živote, sebahodnotu. Naša hodnota sa neskrýva v tukových bunkách, ale v hlave. Ak by som si mala vybrať život s PPP alebo život v zdraví, vždy by som sa rozhodla pre to druhé. Som vďačná, že dnes môžem žiť slobodnejší život,“ dodáva na záver.

Ďakujem za rozhovor a prajem veľa osobných aj pracovných úspechov.