Krehká generácia: Počet mladých v psychologických ambulanciách rastie, v čom vidí východisko odborníčka?

Poslať dieťa na terapiu ako súčasný rodičovský trend 

„S mojím chlapcom nie je niečo v poriadku,“ zaskočila ma raz hláška od vedľajšieho stola v reštaurácii, kam som si odskočila na obed. „Ustarostená“ matka dospievajúceho syna poznamenala, že sa len poneviera a tvári ako ukrivdený filozof, pričom si nemá na čo sťažovať. „To chlapčisko má všetko, čo si zmyslí, a nemusí ani prstom pohnúť. Normálne premýšľam nad tým, či ho nepošlem na terapiu k psychológovi.“ Následne ju v tomto nápade podporili aj jej kamarátky, ktoré nepôsobili ako obetavé matky, ktorým záleží na dobre svojich detí, ani zďaleka. Tipovala by som, že si skôr pamätajú termín u svojho kaderníka než to, kedy sa naposledy rozprávali či len tak smiali so svojimi ratolesťami. V tej chvíli mi napadlo jediné... Skutočne? Poslať dieťa rovno k psychológovi? Vari tie ženy stratili zdravý rozum alebo materinský inštinkt? Rozumiem, že v určitých prípadoch je zásah psychológa nevyhnutnosťou. Sú veci, situácie, s ktorými si nemusí vedieť poradiť ani rodič, hoci sa veľmi snaží porozumieť. Avšak predsa len tínedžera, ktorý pravdepodobne potrebuje len pozornosť a prejaviť city, možno trocha usmerniť? V tomto prípade ide skôr o pohodlné riešenie zo strany matky, ktorá chce zodpovednosť preniesť na tretiu osobu. Smutné na tom je, že nie je jediná, akoby sa poslať dieťa stávalo akýmsi súčasným rodičovským trendom, česť výnimkám. 

Počet detí a dospievajúcich v psychologických ambulanciách stúpol

Za pravdu nám dáva aj fakt, že počet detí a dospievajúcich za posledné roky v psychologických ambulanciách skutočne stúpol. Potvrdzuje to aj psychologička, PhDr. Libuša Ščerbová, ktorá k tejto téme bližšie objasňuje: „V mladšom veku detí ide skôr o podnet zo strany rodičov, ktorí nie sú určitým spôsobom spokojní so svojím dieťaťom a chcú sa poradiť s odborníkom.“ No na polemiku je aj to, či ide len o nenaplnené predstavy rodičov o svojich deťoch, pričom deti sú v najlepšom poriadku. Niekedy si ani sám rodič neuvedomuje svoj podiel viny na správaní svojho dieťaťa. „Rodič rieši správanie dieťaťa cestou psychológa namiesto toho, aby sa zamyslel nad tým, z čoho to môže vyplývať,  prípadne zmenil atmosféru v rodine. Potom treba aj v rodinnej terapii odhaliť uvedený problém a riešiť ho, samozrejme, ak rodičia spolupracujú,“ dodáva. 

Mohlo by vás zaujímať: Nová doba, keď uchádzač vyhadzuje zamestnávateľa: Aj kvôli tomuto je pracovná disciplína takmer minulosťou

Doba je iná, ale mladý človek sa pasuje s podobnými problémami ako kedysi

Hoci má každá doba svoje odlišnosti a okolnosti, ktorým sa museli mladí ľudia prispôsobovať alebo s nimi zmieriť, pravdou je, že ich vždy trápili aj dnes trápia podobné problémy. Už len samotné problémy s dospievaním, ich osobné neúspechy, zlyhania, sklamania z rozchodov, následne vyrovnávaním sa s rozchodom a stratou milovanej osoby, s hľadaním novej lásky, budovaním si vlastnej identity. To tu bolo predtým a nie je výnimkou ani dnes. Ščerbová k tomu pridáva: „Zároveň mladý človek buduje štúdiom svoju profesionálnu kariéru, chce si nájsť dobre platené zamestnanie. Napriek tomu, že žijú slobodne, môžu cestovať, musia vyhovieť vysokým požiadavkám doby, súťažiť s ostatnými, aby ukázali svoje kvality, čo nie je vždy jednoduché.“

Inteligenčne vyššia, ale psychicky krehkejšia generácia 

Je to trocha paradox, pretože dnešní mladí sú nepochybne inteligenčne na celkom inej úrovni, ako sme vôbec boli my, ich rodiča, starí rodičia. Napriek tomu sa javia v mnohom ako tá krehkejšia generácia. Vplyv viacerých sociálnych trendov, predovšetkým sociálnych médií, vývoj informačných technológií, to všetko im schopnosti oveľa viac prehĺbilo, no akoby zmiatlo ich vnútro.  Psychologička na túto tému uvádza: „Je pre nich prirodzené držať krok s vývojom týchto technológií, samozrejme, podľa svojich schopností. Taktiež  mladí ľudia veľa cestujú, nemajú strach pohybovať sa v cudzom prostredí a komunikovať v cudzom jazyku. Napriek tomu môže byť mladá generácia zraniteľná a neistá. Veľmi dôležité v tomto smere je rodinné zázemie, z ktorého mladý človek pochádza.  Ak je rodina súdržná, pevná, dáva dieťaťu dobrý základ na vývoj jeho identity a neskôr na založenie rodiny, v ktorej budú fungovať dobré vzťahy. Ak je rodina neúplná, určitým spôsobom rozháraná, rodičia nesaturujú dostatočne potreby dieťaťa napr. tým, že sú rozvedení alebo pracujú v zahraničí a domov dochádzajú sporadicky, v osobnosti dieťaťa sa môže z toho vyplývajúca neistota prejaviť aj neskôr v ich osobnom, partnerskom či profesionálnom živote.“

Na každé dieťa platí iný meter

Je toto skutočne len dôsledok nesprávnej, nedostatočnej rodičovskej výchovy, v ktorej buď dieťa príliš dusíme, alebo si ho naopak nevšímame, prípadne mu všetko dovolíme? Mnohí z vlastnej skúsenosti vieme aj to, že dieťa môžeme vychovávať najlepšie, ako vieme, napriek tomu môže byť výsledok v negatívnom slova zmysle pre rodiča nepochopiteľný. Ktoré sú tie správne hranice pre dieťa, vďaka ktorým si nebudeme mať čo vyčítať? „Ťažko sa k tomu jednoznačne postaviť. Rodič možno vychováva dieťa, ako najlepšie vie, a až neskôr zistí, čo by už urobil inak, pretože aj na každé dieťa platí iný meter. Možno by mali dieťa viesť viac k samostatnosti, správať sa k nemu menej ochranársky, dôverovať mu a rešpektovať v každom veku. Menej negatívne hodnotiť neúspechy, viac oceňovať úspechy, vytvoriť dieťaťu bezpečný domov, veľa komunikovať s cieľom prehĺbiť puto a dôveru a hlavne ho ľúbiť také, aké je. To je najviac, čo môžeme ako rodičia dať svojim deťom, aby sa na nás mohli neskôr s dôverou obrátiť,“ radí Ščerbová. 

Čítajte tiež: Títo ľudia majú úplne všetko, po čom túžia: Aké je to pracovať pre skutočných milionárov?

Z hľadiska psychológa treba problém najskôr identifikovať

Ako prezrádza ďalej, existujú isté hranice, ktoré rešpektuje psychológ, kedy odporúča, ale aj neodporúča, aby rodič vystavoval dieťa návšteve v  psychologickej ambulancii. Pretože často prichádza rodič s dieťaťom k psychológovi, lebo si myslí, že ten problém odstráni, dieťaťu dohovorí, prípadne nájde riešenie, ako mu pomôcť. „Z hľadiska psychológa je dôležité problém najskôr identifikovať. U menších detí sú časté problémy s učením, teda dieťa nedosahuje v škole taký prospech, aký si rodič predstavuje, alebo problémy so správaním, čo môže byť aj odrazom rodinných problémov napr. násilia v rodine či rozvodu rodičov, prípadne šikanovania. Ak rodičia spolupracujú na odstránení uvedených problémov dieťaťa, je to na dobrej ceste. Avšak práve pri vážnych problémoch v rodine rodičia vzájomne nekomunikujú, napádajú sa a dieťa je často rukojemníkom ich sporov. Ak dieťa žije v takejto rodine, môže si niesť následky neistoty, straty bezpečia či násilia v rodine aj po celý život a niekedy sa to odrazí na jeho psychickom zdraví. Rodič často vidí príčinu iba v dieťati, neuvedomuje si svoj vlastný podiel na vzniknutom probléme. Často nevie reálne odhadnúť schopnosti svojho dieťaťa a chce naplniť skôr svoje vlastné predstavy.“

Pre egocentrických mladých je riešením pilulka

Či už vplyvom rodičovskej výchovy, prostredia, súčasnej doby a ďalších vecí, niekedy sa stáva, že aj pri najlepšej vôli vyrastú z našich detí dospelí ľudia, ktorí nedokážu svojim problémom čeliť a primerane sa zaradiť do života. Sme svedkami toho, ako z našich detí vyrastá krehká generácia, ktorá síce vie viac než my, ale nevie to zásadné pre život, a síce žiť ho. PhDr. Ščerbová dodáva: „Dúfam, že to nevyznie príliš kriticky, ale súčasný mladý človek sa z rôznych dôvodov obáva investovať príliš veľa energie do vzťahu alebo do založenia rodiny, akoby sa bál niekedy vystúpiť zo svojej zóny komfortu, že o túto investíciu príde, pokiaľ vzťah nevyjde. Zdôrazňuje sa individualizmus a vlastná sebarealizácia. Stále sa zvyšuje rozvodovosť a narastá množstvo kohabitácií (spolužitie ‚bez papiera‛),  kde človek považuje odchod z takéhoto vzťahu za jednoduchší ako z manželstva. Samozrejme, je to veľmi individuálne, ale pozorujeme, že u mladých ľudí sa zvyšuje egocentrizmus, strach investovať cit  z obavy z neúspechu.“

Preto aj stále viac mladých ľudí navštevuje psychológa a očakáva od neho, že mu zmení život k lepšiemu ako šmahom prútika. Avšak ani psychológ nie je kúzelník. Ich nespokojnosť a snaha zbaviť sa problémov čo najrýchlejšie ich vedie aj k tomu, že stále viac z nich siaha po riešení v podobe piluliek na všetko. „Nemôžete spať? Dajte si pilulku... Chcete sa cítiť lepšie? Dajte si pilulku... Chcete sa zbaviť svojich problémov? Dajte si pilulku.“ Ako to vidí psychologička? „Vidím to tak, že ‚pilulka‛ je takým rýchlym riešením a ‚zaťať zuby‛ znamená na sebe pracovať, čo si už vyžaduje väčšie úsilie. V súčasnosti, keď vplyvom rôznych médií, internetu, sociálnych sietí, pracovných či iných povinností, akoby čas bežal rýchlejšie, nemáme čas na sebareflexiu, či o veciach popremýšľať a riešime naraz veľké množstvo vecí  v časovom strese, rýchlo. Jednoducho nemáme čas na zdĺhavé a originálne riešenia, ktoré sú viac časovo náročné, ale vlastné riešenia môžu mať pre človeka oveľa  hlbší osobný význam.“

Neprehliadnite: Work life balance ako náboženstvo novej doby. Ako sa neprepracovať a milovať svoju prácu?

Aj so slobodou treba vedieť nakladať

Keď si len pomyslíte na nedávnu minulosť, v ktorej naši otcovia spomínajú, ako absolvovali ešte povinnú vojenskú službu, ako sa mladé dievčatá v 18-tke aj skôr stávali matkami a museli byť pripravené postarať sa o vlastné dieťa, hoci možno vo vnútri tým vystrašeným dieťaťom boli ešte stále ony.  Nehovorím, aby dnešné mladé dievčatá skákali do materstva po hlave, ale na druhej strane... Neboli práve toto tie životné skúsenosti, ktoré naučili mladú generáciu skôr zodpovednosti, skôr dospieť, postaviť sa na vlastné nohy a ísť si vlastnou cestou životom? Na názor sme sa spýtali tiež psychologičky Šcerbovej: „Vojenská služba bola pozitívna hlavne z dôvodu, že sa chlapec naučil disciplíne, sebadisciplíne, poriadku a určitej pokore.  Práve tieto vlastnosti  mnohým mladým ľuďom chýbajú, pretože aj so slobodou treba vedieť nakladať. V minulosti bola životná cesta viac nalinajkovaná, skôr priamočiara už od mladosti. Sloboda nám dala viac možností či už cestovania, poznávania alebo štúdia v zahraničí a mladý človek akoby chcel niekedy všetko stihnúť a využiť. Je to vec osobných priorít.“ Nie nadarmo sa hovorí, že najlepším liekom na zabudnutie, na to, aby ste nepremýšľali nad hlúposťami, je fyzická práca. Prídete pri nej na iné myšlienky, zocelíte sa nielen fyzicky, ale aj psychicky, pretože sa odreagujete, je to skvelý ventil vnútorného napätia a negatívnej energie, ktoré tak často dnes trápia mladú generáciu, čo uznáva aj psychologička. 

Prežili sme my, prežijú aj naše deti 

Či už ide o deti, dospievajúcich alebo mladú generáciu, Ščerbová má jasný odkaz, z ktorého si môže vybrať to svoje nielen rodič, ale aj dieťa či dospelý: „Uvedomujem si, že aj my dospelí sa máme čo učiť od našich detí, ktoré ešte nie sú tak zaťažené predsudkami, uvažujú slobodnejšie, tvorivejšie a bez zábran. Vývoj ide veľmi rýchlo dopredu a prakticky sa rodičia v každej dobe obávali o budúcnosť svojich detí. Každá doba má svoje špecifiká, aj tá budúca, ktorú ešte nepoznáme. Ostáva nám veriť, že tak, ako sme prežili my, prežijú pekný a hodnotný život aj naše deti.“