Snažila som sa žiť podľa predstavy o tom, ako by mal môj život vyzerať: Nakoniec som si uvedomila, že vlastne nežijem
Andrea sa vždy rozhodovala a žila vždy v súlade s tým, čo by potešilo jej rodinu. Namiesto toho, aby robila rozhodnutia, ktoré tešili a tešia ju, sa neustále len prispôsobovala. Nakoniec pochopila, že takto vlastne vôbec nežila svoj život.
Na rozdiel od mojich súrodencov, som nebola vo svojom živote spokojná
Andrea pochádza z dobre situovanej rodiny, ktorej vždy záležalo na tom, ako vyzerá v očiach verejnosti, známych. Už odmala si naša čitateľka uvedomovala, že sa od nej aj jej súrodencov bude očakávať, že sa budú správať príkladne, za budúceho manžela/manželku si vyberú niekoho na úrovni, že oni sami budú mať perspektívnu kariéru a pod.: „Mojim súrodencom sa tento plán podaril splniť na sto percent a zdalo sa, že je to podľa ich predstáv tiež. Môj brat prevzal firmu po otcovi, ktorý je už na dôchodku, oženil sa so ženou, ktorú poznal od detstva a ktorá si s našimi perfektne rozumela, hoci mne sa zdala strojená a akási chladná ako robot. Moja staršia sestra, tá mala perfektný život, manžela, dve deti, a oslňujúcu kariéru šéfredaktorky významných novín. Hoci ja som nezaostávala a študovala som trestné právo, dokonca som mala priateľa na úrovni, ktorého naši schvaľovali, nebola som taká spokojná ako moji súrodenci,“ vyznáva sa zo svojich pocitov naša čitateľka.
Mohlo by vás zaujímať: Sestra mi vždy závidela mužov: Až do momentu, keď sa karta obrátila a ja som pochopila, ako sa cíti
Vždy som sa snažila robiť to, čo bolo správne z pohľadu mojich rodičov
Pravdou je, že Andrea sa vždy snažila robiť to, čo pokladala za správne z pohľadu svojich rodičov. Hoci ju oveľa viac lákalo mediátorstvo či rodinné právo a práca v charite, uvedomovala si, že v očiach jej rodiny to nie je žiadna kariéra. „Preto som sa rozhodla na návrh otca vyštudovať trestné právo, kde som vraj mohla urobiť kariéru. Hoci ma tá práca nenapĺňa, myslím, že som v nej aj tak dobrá, avšak ako mi otec vždy pripomenie, málo využívam šance a už som mohla byť aj ďalej po tridsiatke. Raz, počas vysokej školy som chodila s jedným sochárom, umelcom. Z môjho pohľadu bol inšpiratívny, no keď som ho doviedla domov, moji rodičia ho otázku za otázkou len nepriamo urážali. Cítila som sa trápne a nakoniec ten vzťah so mnou ukončil on sám. Vraj moja rodina nie je nič pre neho. Tak ma neskôr otec zoznámil s jedným mužom, synom svojho známeho, ktorému dal veľmi dobre platené miesto a príležitosť vo svojej firme. Ani neviem ako a už som s ním chodila, no viac preto, aby som mala pokoj ako preto, že som potom túžila,“ hovorí Andrea ďalej.
Čítajte tiež: Žila som v zlatej klietke: Najprv sa mi to páčilo, no neskôr takýto život vo mne začal vyvolávať nespokojnosť
Nakoniec sa vzoprela aj kvôli tomuto
Celý život žila teda Andrea skôr podľa vysnenej predstavy svojich rodičov než aby robila vlastné rozhodnutia, ktoré by ju skutočne tešili. No keď ju jej priateľ požiadal o ruku a ona sa nechtiac dopočula, že za tou žiadosťou sa neskrývajú úprimné city, ale skôr prísľub stúpania po spoločenskom rebríčku a slová dobrá partia, ktoré odzneli z úst jej rodičov na jej adresu, akoby by bola tovar, naozaj sa nahnevala a povedala si dosť. „Poslednú dobu som aj tak zvažovala, že toto nie je život, aký chcem viesť, že sa len stále snažím urobiť to, čo by som mala podľa svojej rodiny, aby som bola pre ňu dosť dobrá. Tak v skutočnosti ani nežijem... Hoci každý očakával, že poviem áno a budem žiť ako moja sestra, vzoprela som sa. Odmietla som ponuku na sobáš, presťahovala sa do menej okázalého bytu, ale môjho vlastného, ktorý neplatil môj otec. Venovala som sa konečne tomu, čomu som chcela, charite a urobila si ešte aj mediátorský kurz. Naši na čas so mnou prestali komunikovať, no nakoniec sa ozvali a chceli vedieť, ako sa mi darí. To ma úprimne prekvapilo a bola som rada, že sa zaujímajú, ale tentoraz som im už nedovolila zasahovať do svojich rozhodnutí," objasňuje ďalej naša čitateľka.
Neprehliadnite: Celý život som závidela najlepšej priateľke jej život: Až dnes som pochopila, že som v skutočnosti po takom netúžila...
Avšak, ako dodáva, nemyslite si, nebolo to vôbec také rýchle, a ľahké, ako tu opisuje. Trvalo to dlhú dobu, než si všetci zvykli. A nemyslite si, že sa ju rodičia nesnažili prinútiť, presviedčať a pod. Ale nakoniec asi pochopili, aj keď nesúhlasili, a Andrea bola šťastná a spokojná, že hoci stále sama a už bez oslňujúcej kariéry, robí v živote len to, čo ju teší a tak žije život podľa vlastných predstáv.