Kde nájsť au pair na stráženie detí a ako si nastaviť čas popri práci, aby ste neboli »zlá« matka?

Áno, je to tak. Žiaľ aj v 21. storočí sa ľudia na pracujúce mamy pozerajú cez prsty. Kdesi vo vnútri máme stále zakorenenú predstavu toho, že žena jednoducho musí byť s deťmi doma. Ak to tak nie je, považujú ju mnohí za matku, ktorá ani náhodou nie je ideálna. Samozrejme v prípade otcov, rovnaká rovnica neplatí. A to som si vždy myslela, že žijeme v modernej dobe, kedy máme rovnaké práva na všetko. Pravdepodobne nie, aj keď sa na to hráme. Mnohé mamy, ktoré sa rozhodli popri dieťati pracovať sa totiž stávajú terčom nie príliš lichotivých poznámok, či názorov iných mám, prípadne často aj svojich najbližších. Verte mi, že viem, o čom hovorím. Som totiž jednou z nich. 

Keď mal náš malý Tomi necelý mesiac, rozhodla som, že to spoločne dáme a budem pracovať. Aj napriek tomu, že sa na mňa všetci okolo pozerali, ako keby som bola z inej planéty. Napriek tomu s odstupom času môžem povedať, že to bolo dobré rozhodnutie. A áno, urobila by som ho znova. S menšími vylepšeniami samozrejme. Dnes som už som o niečo múdrejšia. Viem, že žena dokáže byť dobrou mamou a zároveň byť aj produktívna v práci. Len to chce dobrú organizáciu, time - managment, istú dávku odhodlania a odvahy. No a nepochybne niekoho, kto vám s vašou ratolesťou pomôže. Človeka, ktorému budete bezhranične dôverovať a stane sa novým členom vašej rodiny.

Ak prekonáte prvotné pohľady okolia, ako ste si dovolili pomyslieť na to, že sa pri tak maličkom bábätku rozhodnete naozaj vrátiť do pracovného kolotoča, čaká vás druhý náročný level. Nájsť v dnešnej dobe dobrú babysitterku je úloha hodná Oscara. Samozrejme, že existujú agentúry, ktoré v tejto oblasti ponúkajú profesionálnu pomoc. Mnohé majú na stránkach fotografie svojich ”nanny”, s presným popisom ich skúseností. Môže ísť o slečnu, ktorá študuje pedagogiku na vysokej škole a popri tom si takto privyrába, či staršiu pani, ktorá miluje deti, no nemá vlastné vnúčatá. Na prvý pohľad to vyzerá ideálne, no realita je iná. Aspoň moja skúsenosť ísť touto cestou, nebola práve najlepšia.

 

 

Hoci si vyberiete osobu, ktorá najviac vyhovuje vašim požiadavkám a představám, môže sa stať, že vám nebude k dispozícii vždy v čase, kedy ju potrebujete. Agentúra vám samozrejme v tomto prípade zabezpečí náhradu. No keď už je dieťa väčšie a zvykne si na niekoho, ťažšie sa mu zväčša prispôsobuje a vytvára vzťah opäť k niekomu inému. U nás sa takto počas mesiaca vystriedali tri dámy a pre malého to bolo naozaj frustrujúce. Samozrejme, že výnimka potvrdzuje pravidlo, ale drvivá väčšina detí s tým bude mať problém. Navyše ak riešite aj finančnú otázku, tak je jasné, že výber cez agentúru je drahší. Neplatíte totiž len samotnú opatrovateľku, ale aj percentá za sprostredkovanie.

Výber opatrovateľky na základe skúseností vašich kamošiek, či kolegýň, vyzerá na prvý pohľad na nezaplatenie. Aj týmto sme si prešli. Tu však opäť platí pravidlo, že čo vyhovuje jednému, nemusí vyhovovať aj druhému. Každý máme totiž na výchovu a starostlivosť o dieťa svoj názor. A to môže byť kameň úrazu. My sme touto cestou skúsili dve slečny. Jedna vyzerala na prvý pohľad skvele. Dobrý životopis, množstvo praxe s deťmi, vyštudovaná elementárna pedagogika, veľmi milá. Navyše moja kamarátka na ňu nedala dopustiť. Vraj ich syn ju absolútne zbožňoval. A ja už dnes viem prečo. Ak pustíte dieťaťu počas 6 hodinového stráženia na 3 hodinky rozprávky, jasné, že vás bude mať rado. No ak má aspoň trošku triezvo uvažujúcich rodičov, oni už asi menej. To bol presne náš prípad. Úplnou náhodou som raz prišla domov z práce skôr a zistila som, že rozprávky na youtube idú už pekných pár hodín. Malý bol samozrejme zhypnotizovaný a nadšený. Pre mňa to však bola bodka. A to nemám problém pustiť Tomimu niečo pred spaním, alebo keď je chorý a mrzutý. Avšak odtiaľ potiaľ. Prečo by ste mali platiť človeka, ktorý sa vášmu dieťaťu vlastne vôbec nevenuje?

 

 

Naplniť základné fyziologické potreby, ako je kŕmenie, pitie, či prebaľovanie, dokáže ktokoľvek. Aj cvičená opica (to myslím s nadsázkou samozrejme). Ale dať cudziemu dieťaťu niečo navyše, akúsi pridanú hodnotu, lásku, nehu, pozornosť, to chce človeka s veľkým Č alebo v tomto prípade babysitterku s veľkým B. Ak takú nájdete, treba ju vyvážiť zlatom. Nám nevyšiel ani druhý pokus touto formou a tak sme sa rozhodli vyskúšať tretiu variantu. 

Keď Tomi sfúkol prvú sviečku na narodeninovej torte, rozhodli sme sa skúsiť detské centrum. Obehali sme všetky v našom meste a vybrali sme si paradoxne napokon to najmenšie a najkratšie fungujúce. Priznám sa, že sme sa v ňom boli pozrieť už v čase keď mal drobec necelého pol roka, ale vtedy sa mi to zdalo veľmi skoro na kolektív. V konečnom efekte, to však mohla byť už v tom čase najlepšia voľba. Začali sme s postupným adaptovaním. Najskôr chodil 2krát do týždňa na pár hodín. Približne po štyroch mesiacoch sme nabehli na denný „jasličkový režim.“ A bolo to najlepšie rozhodnutie, aké sme mohli urobiť. Neviem, možno sme len mali šťastie na výber centra rodinného typu. V tom našom pracujú baby, ktoré túto profesiu berú ako skutočné poslanie. Sú k deťom nežné, láskavé, trpezlivé, veľa s nimi tvoria, učia ich objavovať svet a najmä vždy majú pre ne pochopenie a extra porciu lásky. Pre každé jedno. Bez výnimky. Videli sme, ako z nášho neposedného šidla bez zábrana aj vďaka nim vyrastá malý samostatný človek, ktorý začína rešpektovať iných, vie sa sám najesť, chodí odrazu bez plienky a cumľa, rýchlo sa učí, dokáže sa podeliť a chápe že ľúbiť ho môže nielen mama a ocko, ale aj Miška, Mona, či Biba v jasličkách. Bolo to presne o pocite. Ja som až tu videla naše dieťa naozaj šťastné aj bez nás. Ak sa vám podarí nájsť k drobcovi presne niekoho takého, neváhajte ani sekundu a vrhnite sa opäť do pracovného života. Tisíckrát sa vám to vráti. Au – pair, nanny, opatrovateľka, pani učitelka v jasličkách, akokoľvek ju budete volať  - mala by mať rovnaký menovateľ – LÁSKU. 

Ak vám stále v hlave víri otázka, kedy je dieťa skutočne pripravené na odlúčenie od mamy, psychológovia v tom majú jasno. ”Všetko závisí od nastavenia samotnej rodiny a najmä matky. Ak sa niekto rozhodne pracovať hneď po šestonedelí, je to jeho vec a nevidím na tom nič odsúdeniahodné. Len aj tá mama s tým musí byť vnútorne vysporiadaná a pripravená na zmeny. Ideálne je, ak v tomto prípade odíde na 3 - 4 hodinky, v čase spánku dieťaťa. Tým nikomu neublížite. To je dokonalý model,” vysvetľuje klinický psychológ Mgr. Martin Miler. Zväčša sa totiž pre expresný návrat do práce rozhodnú samoživiteľky, ktoré s časovou flexibilitou nemávajú problémy. ”Čo sa však týka dlhodobého odlúčenia od mamy, v prípade, že je dieťa umiestnené do kolektívu, za hraničné sa považujú dva roky. Nielen zo psychologického hľadiska, ale aj z pohľadu vývinu imunitného systému dieťaťa,” dodáva MUDr. Iveta Herbanská, pediatrička. Akokoľvek sa však rozhodnete, jedným si buďte istá. Pracujúca mama, nerovná sa zlá mama. Práve naopak. Sama dobre viem, že vždy keď som sa po pár hodinách vrátila z officu domov, snažila som sa malému vynahradiť všetok čas, ktorý so mnou nebol. Oveľa intezívnejšie ako keď sme spolu boli celý deň. Tak vám želám, aby ste našli človeka, ktorý bude vaše dieťa ľúbiť ako vlastné. Vtedy pôjde všetko samo. A bude platiť aj rovnica pracujúca mama = dobrá mama.